Hlasovanie vo voľbách za mäso či peniaze. Aj takéto prípady volebnej korupcie riešila pri posledných komunálnych voľbách polícia. RTVS zisťovala, kde je hranica medzi úplatkom a tým, čo sa dá považovať za férovú politickú súťaž.
Po posledných komunálnych voľbách riešila polícia podanie za volebnú korupciu pri voľbe starostu v okrese Revúca. Kandidát dal údajne dvom občanom po 20 eur za to, aby ho volili za starostu. V minulosti nahlásili aj prípad, keď sa hlasy v obci Bystrany kupovali za mäso.
Nie všetko, čo sa ľudovo označuje ako politická korupcia, ňou naozaj z pohľadu zákona je. Reč je o aktivitách, ktoré politici robievajú častokrát niekoľko dní pred voľbami. To, čo volebná korupcia je, presne definuje zákon.
Pozrite si celú reportáž RTVS:
„Z pohľadu trestného zákona podľa paragrafu 336a trestného zákona sa za volebnú korupciu považuje, ak niekto za finančnú úplatu prisľúbi, že bude hlasovať nejakým spôsobom alebo že sa nezúčastní hlasovania,“ vysvetlila Eva Chmelová, riaditeľka odboru volieb, referenda a politických strán na ministerstve vnútra.
A platí to aj naopak. Trestným činom nie je len prijať úplatok za hlasovanie, ale ho aj ponúkať. Za volebnú korupciu hrozí trest odňatia slobody.
„V roku 2018 vyšetrovateľ NAKA vzniesol obvinenie voči piatim fyzickým osobám za trestný čin volebnej korupcie v súvislosti s voľbami do orgánov samosprávnych krajov v Slovenskej republike, ktoré sa konali 4. novembra 2017,“ uvádza polícia. Ďalších 11 obvinení padlo po posledných komunálnych voľbách pred štyrmi rokmi.
„Tresty za korupciu sú pomerne prísne, napriek tomu volebná korupcia je otázka, ktorá vyvoláva aj verejnú diskusiu. Je to aj z dôvodu, že reálnych trestov uložených za volebnú korupciu je minimum,“ priblížil Ján Ivančík, právnik z Transparency International Slovensko.
