Na hlavný obsah

Zo slovnej zásoby vylúčil slová, ktoré považoval za neslovenské či vulgárne

Prvý kodifikátor slovenčiny sa narodil pred 260 rokmi.

Zo slovnej zásoby vylúčil slová, ktoré považoval za neslovenské či vulgárne
Na snímke busta Antona Bernoláka v pamätnej sieni Gymnázia Antona Bernoláka v Námestove. Foto: TASR

Anton Bernolák pravdepodobne zomrel náhle na zlyhanie srdca 15. januára 1813 v Nových Zámkoch vo veku 50 rokov.

Jazykovedec, kodifikátor prvej spisovnej formy slovenského jazyka a katolícky kňaz Anton Bernolák patril k najpoprednejším predstaviteľom slovenského osvietenstva.

Stal sa oddaným stúpencom jozefínskych reforiem a už ako mladý študent sa zaradil k propagátorom národnobuditeľských snáh slovenského národa.

Od narodenia významnej osobnosti kultúrneho, náboženského a politického života, Antona Bernoláka, uplynulo 260 rokov.

Anton Bernolák sa narodil 3. októbra 1762 do zemianskej rodiny v obci Slanica, ktorá je v súčasnosti zatopená Oravskou Priehradou. Viaceré zdroje uvádzajú, že stredoškolské štúdiá pravdepodobne absolvoval na gymnáziu v Bratislave, pričom neskôr v tomto meste v rokoch 1778-1780 navštevoval seminár Emericanum, kde si prehlboval vedomosti v poetike a v rétorike.

Pamätná doska s bustou Antona Bernoláka na Flengerovej ulici v centre Nových Zámkov.
Pamätná doska s bustou Antona Bernoláka na Flengerovej ulici v centre Nových Zámkov. Foto: TASR

V trnavskom seminári Stephaneum študoval filozofiu (1780 – 1782) a na univerzite vo Viedni zase teológiu (1783 – 1784). Poslucháčom teológie na bratislavskom generálnom seminári bol v rokoch 1784 – 1787. Následne až do roku 1791 pôsobil ako kaplán v obci Čeklís, ktorá v súčasnosti nesie názov Bernolákovo.

Anton Bernolák bol potom tajomníkom arcibiskupskej vikariátnej kancelárie v Trnave a na tomto poste zotrval do roku 1797, kedy sa stal dekanom v Nových Zámkoch. Duchovnej i národnej službe sa v tomto meste venoval až do svojej smrti v roku 1813.

Bol mimoriadne vzdelaným mužom, ktorý ovládal viacero cudzích jazykov. Veľký prehľad mal v histórii, v prírodných vedách i v oblasti hudby, estetiky či politiky. Ešte počas pôsobenia v bratislavskom seminári založil Spoločnosť na pestovanie slovenského jazyka, vďaka ktorej v roku 1787 vyšlo kolektívne napísané dielo Filologicko-kritická rozprava o slovanských písmenách. K dielu Bernolák pripojil aj príručku o pravopise Orthographiu.

V týchto jazykovedných prácach už boli určené základné pravidlá slovenského jazyka a boli prvým krokom k ustáleniu jeho spisovnej normy.

Za základ prijal západoslovenčinu

Vychádzal z presvedčenia, že slovenská spisovná reč musí vychádzať z jazyka a výslovnosti ľudu a za jej základ prijal kultúrnu západoslovenčinu s niektorými stredoslovenskými prvkami.

Za prvoradú pokladal výslovnosť, o ktorú sa mal opierať pravopis. Odstránil ypsilon, v pravopise sa používalo iba mäkké i. Dôsledne označoval mäkkosť spoluhlások ď,ť,ň,ľ a jeho slovenčina neobsahovala dvojhlásky.

„Slováci, píšte po slovensky!

Tu máte slovo moje o reči vašej“

Anton Bernolák

Vylúčil zo slovnej zásoby slová, ktoré považoval za neslovenské či vulgárne a namiesto nich tvoril nové slová. Slovenský jazyk oslobodzoval od českých výrazov. V roku 1790 sa vydania dočkala Slovenská gramatika a o rok neskôr publikoval príručku o tvorení slov s názvom Etymológia slovenských slov.

Snahy o vydávanie slovenských kníh v novom spisovnom jazyku vyústili v roku 1792 do vzniku celoslovenskej organizácie stúpencov bernolákovskej spisovnej slovenčiny známej ako Slovenské učené tovarišstvo so sídlom v Trnave. Jeho vedúcou osobnosťou bol Anton Bernolák, archivárom a pokladníkom Juraj Fándly.

Organizácia mala okolo 500 členov a jej cieľom bola najmä osveta ľudových vrstiev, vydávanie kníh ľudovýchovného, národnobuditeľského i náboženského charakteru.

Vydania slovníku sa nedožil

Hoci na viacjazyčnom slovníkovom diele Slovár slovenskí, česko-laťinsko-ňemecko-uherskí, ktorý obsahoval napríklad aj príslovia, porekadlá či ľudové piesne, pracoval významný slovenský intelektuál už od roku 1786, jeho vydania sa nedožil. Dielo totiž vyšlo v rokoch 1825 – 1827 v Budíne najmä zásluhou Juraja Palkoviča.

Anton Bernolák pravdepodobne zomrel náhle na zlyhanie srdca 15. januára 1813 v Nových Zámkoch vo veku 50 rokov.

Na snímke detail vzácneho výtlačku slovníka Antona Bernoláka.
Na snímke detail vzácneho výtlačku slovníka Antona Bernoláka.Foto: TASR

Bernolákova kodifikácia spisovnej slovenčiny v roku 1787 zohrala v histórii slovenského národa mimoriadne významnú úlohu, pretože spustila prvú fázu slovenského národného obrodenia.

Hnutie bernolákovcov, teda nasledovateľov Antona Bernoláka, vytvorilo vhodné podmienky pre druhú kodifikáciu slovenského jazyka, ktorá prebehla v roku 1843 v Hlbokom za účasti Ľudovíta Štúra, Jozefa Miloslava Hurbana a Michala Miloslava Hodžu.

Kultúrnu západoslovenčinu Antona Bernoláka vtedy vystriedal jazyk, ktorého základom sa stalo stredoslovenské nárečie.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Slovensko