Na hlavný obsah

Americký prezident Biden oslavuje 80. narodeniny. Jeho život sprevádzali rodinné tragédie

O prezidentskú stoličku sa uchádzal trikrát.

Americký prezident Biden oslavuje 80. narodeniny. Jeho život sprevádzali rodinné tragédie
Americký prezident Joe Biden počas prejavu na 77. Valnom zhromaždení OSN v New Yorku. Foto: TASR/AP

Demokrat Joe Biden je najstarším prezidentom v histórii USA, do úradu nastúpil, keď mal 78 rokov. Prekonal tak rekord svojho predchodcu Donalda Trumpa, ktorý sa prezidentom stal vo svojich sedemdesiatich rokoch.

Joseph Robinette Biden Jr. sa narodil v meste Scranton v štáte Pensylvánia v katolíckej rodine predajcu automobilov ako najstarší zo štyroch súrodencov.

Keď mal desať rokov, presťahovali sa do mesta Claymont v štáte Delaware, kam odišli rodičia za lepšou prácou. Tam sa začal vzdelávať a nachádzať lásku k politike.

Od jeho narodenia uplynulo v nedeľu (20. 11.) presne 80 rokov.

Biden počas príhovoru poukázal na to, že médiá a odborníci predpovedali, že prevažnú kontrolu nad oboma komorami získajú republikáni.
Biden počas príhovoru poukázal na to, že médiá a odborníci predpovedali, že prevažnú kontrolu nad oboma komorami získajú republikáni.Foto: TASR/AP

Študentské časy

V roku 1961 ukončil Biden prestížnu Archmere Academy v Claymonte. Históriu a politické vedy vyštudoval na Univerzite v Delaware v meste Newark, ktorú ukončil v roku 1965.

Po získaní titulu bakalár ho v tom istom roku prijali na Syracuse University v štáte New York, kde získal v roku 1968 titul doktor práv.

Už na univerzite sa Joe Biden zaujímal o politiku. „Počas štúdia na univerzite som bol uchvátený výrečnosťou, presvedčením a rozmerom snov ľudí ako Martin Luther King, John F. Kennedy (JFK) a Robert Kennedy,“ opísal študentské časy.

Po štúdiu sa presťahoval do mesta Wilmington v štáte Delaware, kde začal advokátsku prax a založil si vlastnú právnickú firmu. Zároveň sa stal aktívnym členom Demokratickej strany.

Začiatky v politike poznačila tragická udalosť

V roku 1972 uspel po prvýkrát vo voľbách do amerického Senátu v štáte Delaware a vo veku 30 rokov sa stal šiestym najmladším senátorom v histórii. V Senáte sedával na rovnakom mieste ako v minulosti jeho vzor JFK.

Krátko po získaní kresla senátora sa v Bidenovom živote v decembri 1972 odohrala rodinná tragédia. Pri dopravnej nehode zahynula jeho manželka Neilia spoločne s ročnou dcérkou, dvaja synovia utrpeli zranenia.

Biden zvažoval rezignáciu, aby sa mohol venovať rodine. Stranícke vedenie ho však presvedčilo, aby zostal v politike.

V Senáte potom strávil nepretržite 36 rokov, až do januára 2009, keď na funkciu – ako novozvolený viceprezident USA – rezignoval.

Druhýkrát sa oženil v júli 1977 učiteľkou Jill Tracy Jacobsovou, s ktorou má dcéru. V máji 2015 zomrel na rakovinu vtedy 46-ročný Bidenov syn Beau.

Na snímke vpravo prezidentka SR Zuzana Čaputová a vľavo prvá dáma USA Jill Bidenová počas stretnutia v Prezidentskom paláci 9. mája 2022.
Na snímke vpravo prezidentka SR Zuzana Čaputová a vľavo prvá dáma USA Jill Bidenová počas stretnutia v Prezidentskom paláci 9. mája 2022.Foto: TASR

O prezidenta sa uchádzal niekoľkokrát

Biden sa stal prvým americkým politikom, ktorý predložil v Kongrese USA návrh zákona zaoberajúci sa klimatickými zmenami. Niekoľko rokov pôsobil tiež ako predseda Výboru pre zahraničné vzťahy.

V rokoch 2009 – 2017 bol pravou rukou prezidenta Baracka Obamu. Výberom Bidena na post viceprezidenta vsadil Obama najmä na skúsenosť.

Obaja sa stali počas ôsmich rokov v Bielom dome blízkymi priateľmi. Obama nazval Bidena „levom americkej histórie“ a v rozlúčkovom prejave ho označil za „najlepšiu voľbu“.

Počas dlhoročnej politickej kariéry sa Biden uchádzal o prezidentskú kandidatúru dvakrát – v rokoch 1988 a 2008. Oba pokusy mali neúspešný koniec.

Kandidatúru zvažoval aj pred prezidentskými voľbami v roku 2016, ale napokon uvoľnil miesto Hillary Clintonovej ako demokratickej protikandidátke Donalda Trumpa.

Do tretice už to vyšlo

Bývalý americký viceprezident 25. apríla 2019 oficiálne oznámil, že sa bude uchádzať o kandidatúru v nadchádzajúcich prezidentských voľbách a 18. augusta 2020 ho nominovali za Demokratickú stranu.

Vo voľbách, ktoré sa konali 3. novembra 2020, zvíťazil so ziskom 51,3 % hlasov voličov. Jeho súper, vtedajší úradujúci prezident Donald Trump, získal 46,9 % hlasov, ale vzápätí po oznámení výsledkov vyhlásil, že svoju volebnú porážku „nikdy neuzná“.

Slávnostnú prísahu zložil Joe Biden 20. januára 2021. Úradovania sa ujal v čase inflácie a pandémie COVID-19 a zložitej situácii na vnútropolitickej scéne.

Druhý rok jeho vládnutia ovplyvnila na zahranično-politickej scéne ruská invázia na Ukrajinu, ktorú začal Vladimir Putin 24. februára 2022.

Prezident Biden pripustil možnosť, že sa bude uchádzať o znovuzvolenie. Avšak, viac ako dve tretiny voličov, ktorí sa zúčastnili 8. novembra 2022 na voľbách do Kongresu USA, sa v prieskume vyjadrili, že nechcú, aby sa súčasný prezident Spojených štátov v roku 2024 opätovne uchádzal o post šéfa Bieleho domu.

Výkon funkcie

Po zvolení zvrátil množstvo rozhodnutí predchádzajúcej administratívy. USA sa vrátili k parížskej klimatickej dohode, zastavil stavbu múru na hranici s Mexikom či zrušil zákaz cestovania do USA z viacerých moslimských krajín.

Tiež zastavil odchod Spojených štátov zo Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Po vlne kritiky tiež zvýšil limit pre novoprichádzajúcich utečencov.

Americký prezident Joe Biden po zložení sľubu s americkou prvou dámou, manželkou Jill.Foto: SITA/AP

Neskôr presadil balík opatrení na zmiernenie koronavírusovej krízy v celkovom objeme 1,9 bilióna dolárov (približne 1 836 540 000 000 eur) či balík sociálnych a klimatických opatrení v hodnote 430 miliárd dolárov (približne 415 638 000 000 eur).

Tež oznámil definitívny koniec americkej misie v Afganistane. V roku 2017 vtedajší prezident Obama ocenil Bidena Prezidentskou medailou slobody, ktorá je najvyšším civilným vyznamenaním USA.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Svet