Europoslanci v utorok (22. 11.) podporili väčšiu ochranu kritickej infraštruktúry v Európskej únii. Za hlasovalo 595 poslancov, proti bolo 17 a zdržalo sa ich 24. Novoschválené únijné pravidlá sa majú týkať napríklad zásobovania potravinami a vodou, kybernetickej infraštruktúry či finančného sektora.
Cieľom smernice je zabrániť fragmentácii vnútroštátnych pravidiel a zabezpečiť lepšiu koordináciu medzi štátmi. Eurokomisárka pre vnútorné záležitosti Ylva Johanssonová vyzvala členské štáty, aby začali okamžite pracovať na väčšej ochrane zásadnej infraštruktúry pre fungovanie spoločnosti.
Legislatívny proces sa začal pred dvoma rokmi, nové pravidlá však získali na aktuálnosti po ruskom útoku na Ukrajinu. „Odvtedy EÚ čelí bezprecedentnému rastu sabotážnych operácií na kritickú infraštruktúru, na energetiku a dopravu,“ povedal slovenský europoslanec a spravodajca návrhu Milan Šimečka.
„EÚ musí byť schopná ochrániť svojich občanov a podnikateľské prostredie. Preto som rád, že po mesiacoch tvrdej práce sa podarilo definitívne schváliť moju smernicu o kritickej infraštruktúre. Nielen preto, že budeme vďaka nej odolnejší proti prírodným katastrofám, klimatickej kríze či pandémiám. Ale aj preto, že táto dôležitá legislatíva nesie silnú slovenskú stopu,“ dodal.
Eurokomisárka Johanssonová spomenula v rozprave činy sabotáže, ktoré sa stali v poslednom čase. Spomenula napríklad výbuchy, ktoré vyradili z prevádzky plynovod Nord Stream, či porušenie komunikačných káblov, ktoré spôsobilo problémy na nemeckej železnici.
„Odkaz je jasný – vieme, kde ste zraniteľní,“ povedala Johanssonová, ktorá dala tieto činy do súvislosti s ruskou agresiou proti Ukrajine. Členské štáty budú mať dva roky, aby upravili svoju národnú legislatívu podľa novej smernice. Johanssonová ich vyzvala, aby začali hneď pracovať na zabezpečení svojej infraštruktúry.
Lepšia koordinácia v rámci EÚ
Nové pravidlá sa budú týkať 11 oblastí, napríklad energetiky, finančného sektora, zásobovania potravinami a vodou, zdravotníctva či kybernetickej infraštruktúry. Predchádzajúca smernica sa týkala len dopravy a energetiky.
Nová legislatíva má zlepšiť komunikáciu a koordináciu medzi členskými štátmi či harmonizovať niektoré pravidlá v ochrane infraštruktúry a prevencii útokov. Členské štáty budú musieť tiež vypracovať národné stratégie na posilnenie odolnosti kritickej infraštruktúry proti útokom.
Ďalším cieľom je podľa Šimečku predísť roztrieštenosti pravidiel na úrovni jednotlivých členských štátov. Aby nová smernica nadobudla účinnosť, musí s ňou ešte vyjadriť súhlas Rada Európskej únie.
