Európska komisia (EK) plánuje upraviť rozpočtové a dlhové pravidlá Európskej únie. A to tak, aby lepšie odrážali fiškálnu situáciu jednotlivých krajín. Tie sa po sérii kríz stretávajú s vysokými deficitmi a zadlžením.
Únijná exekutíva v stredu (9. 11.) navrhla nový spôsob usmerňovania verejných financií, v ktorom chce pri každej krajine vychádzať z individuálneho postupu. Základom majú byť viacročné národné plány dlhovej udržateľnosti a pozvoľné vynucovanie pravidiel.
Ak zmeny získajú – zatiaľ neistú – podporu všetkých členských krajín, mohla by úprava začať platiť od roku 2024.
Unijné fiškálne pravidlá známe ako Pakt stability a rastu vyžadujú, aby verejný dlh neprekročil 60 percent hrubého domáceho produktu (HDP). Rozpočtové deficity zároveň nesmú prevýšiť tri percentá HDP.
Brusel však pozastavil platnosť paktu v roku 2020 kvôli hospodárskym dopadom covidovej pandémie a nevrátil sa k nemu pre energetickú krízu spôsobenú vojnou na Ukrajine. Komisia navrhla, aby sa návrat k fiškálnej disciplíne od roku 2024 odohrával podľa nového scenára.
„Krajiny EÚ teraz čelia dlhom a deficitom, ktoré sú podstatne vyššie a výrazne sa od seba líšia. Nové výzvy ako zelená a digitálna transformácia a problémy s dodávkami energií budú v nasledujúcich rokoch vyžadovať masívne investície a reformy“.
Dlh niektorých krajín presahuje dvojnásobok stropu
Zdôvodnil podpredseda EK Valdis Dombrovskis, prečo únijná exekutíva navrhuje upraviť doterajšie pravidlá prijaté po finančnej kríze z roku 2008.
Zatiaľ čo vlády Holandska či škandinávskych krajín volajú po návrate k prísnejšej fiškálnej disciplíne, najmä juhoeurópske krajiny sa usilujú o čo najvoľnejšie pravidlá. Grécko, Taliansko, Španielsko a Portugalsko majú dlh presahujúci dvojnásobok spomínaného 60-percentného stropu a nie sú schopné sa k nemu v najbližších rokoch priblížiť. Zatiaľ čo viac ako desiatka krajín sa do povolenej úrovne zmestí.
Komisia chce preto nanovo vychádzať z plánov fiškálnej udržateľnosti na štyri až sedem rokov, ktoré majú predkladať vlády na hodnotenie a pripomienkam Bruselu. Plány majú zohľadňovať individuálne strednodobé fiškálne ciele pre každý štát, ktoré budú počítať s potrebnými reformami a investíciami.
Doterajšie rozpočtové a dlhové hraničné hodnoty majú podľa činiteľov EK v pravidlách zostať. Ich vynucovanie však má byť dlhodobejšie a závislé od toho, ako konkrétny štát plní individuálne ciele stanovené komisiou.
Pozitívneho hodnotenia sa podľa komisie dočkajú plány, ktoré budú vo viacročnej perspektíve počítať s dodržaním trojpercentného stropu pre rozpočtový deficit a budú počítať s postupným znižovaním dlhu alebo jeho zachovaním na „rozumnej úrovni“.
Reforma pravdepodobne narazí na odpor
Ak sa štáty odchýlia od fiškálnych mantinelov stanovených na základe plánov Bruselom, môžu čeliť sankciám, ktoré by však podľa únijných činiteľov chcela komisia uplatňovať obmedzenejšie ako doteraz.
Únijná exekutíva chce konkrétne legislatívne návrhy predložiť po debate s členskými štátmi do jari. Aby ich mohli schváliť počas budúceho roka.
„Už teraz si viem predstaviť, že reforma narazí na odpor,“ povedal podľa agentúry Reuters taliansky minister hospodárstva Giancarlo Giorgetti. Pre Rím a ďalšie juhoeurópske vlády môže podľa neho návrh obsahovať príliš striktné požiadavky smerom k zadlženým krajinám, pre severské štáty zase byť málo dôrazný.
Nemecký minister financií Christian Lindner privítal fakt, že komisia reformu predložila, k jej podobe sa chce čoskoro vyjadriť.
