Taliansky prozaik Alberto Moravia písal romány i poviedky, v ktorých vedel citlivo vykresliť taliansku spoločnosť 20. storočia.
Pre svoje literárne námety, ktorými boli sociálne problémy, konformizmus, nevera, prostitúcia alebo nuda sa zaraďuje do silného talianskeho umeleckého prúdu nazývaného neorealizmus. Od narodenia spisovateľa v pondelok (28. 11.) uplynulo 115 rokov.
Fašisti jeho knihy cenzurovali. Vatikán ich považoval za nemorálne a istý čas ich držal na indexe zakázaných. Napriek tomu sa svojou tvorbou zaradil medzi najčítanejších talianskych autorov.
Alberto Moravia, vlastným menom Alberto Pincherle, sa narodil 28. novembra 1907 v talianskej metropole Rím. Sám seba označoval za kritického realistu, čo zdôvodňoval svojím záujmom o sociálnu tematiku. Pochádzal zo zámožnej rodiny benátskeho architekta a maliara. Prostredie Ríma, v ktorom sa narodil, je tiež témou väčšiny z jeho próz.
V detstve vážne ochorel na kostnú tuberkulózu (TBC). Dlhé roky strávil na lôžku najprv doma, potom v horskom sanatóriu a ďalšie roky ako rekonvalescent v rôznych alpských letoviskách. Choroba a izolácia s ňou spojená v ňom vyvolali pocit osamelosti.
Okrem základnej školy do ďalšej nechodil, sám si študoval cudzie jazyky – francúzštinu, angličtinu a nemčinu, mnoho čítal.
Od mladosti pôsobil ako novinár a veľa cestoval. Bol v Británii, neskôr striedavo žil v Paríži a v Ríme, navštívil americký New York i Čínu.
Pre židovský pôvod mal počas druhej svetovej vojny obmedzené publikačné možnosti a musel sa skrývať.
Vynikol už svojou prvotinou
Moravia vynikol už v roku 1927 svojou prvotinou, románom Ľahostajní, kritickým obrazom úpadku talianskej meštianskej rodiny, s typickými motívmi odcudzenia a neschopnosti v ľudských vzťahoch.
Spisovateľ obohatil neorealistickú prózu o osobitý lyrizmus, grotesknosť a záhadnosť.
Dôkladný popis životnej reality, výsek každodenného života, dôraz na sociálnu problematiku, drsnosť charakterov a ľudový jazyk ulice – všetky tieto prvky možno nájsť v jeho vrcholnom diele. A to v Rímskych poviedkach (1954, 1959), kde zobrazil svet rímskej chudoby, žijúcej na okraji rímskej spoločnosti (prostitútok, šoférov, predavačiek, rôznych remeselníkov).
V mnohých ďalších dielach, napríklad Agostino (1944), Neposlušnosť (1948), Pohŕdanie (1954), Nuda (1960) i v poviedkovej knihe Veci sú veci (1970) sa objavujú typické znaky existencializmu. Protifašistickej a odbojovej tematiky sa zhostil v románoch Rimanka (1947), Konformista (1951) a Horalka (1957).
Pre jeho tvorbu je charakteristická i tematika sexuálna, inšpirovaná životom, ale i modernou literatúrou a vedou, predovšetkým Freudovou psychoanalýzou a surrealizmom. K vrcholným dielam neskorého obdobia jeho tvorby patrí postmoderný román Ja a on/On a ja (1971).
Moravia viackrát spolupracoval aj s filmom. V roku 1962 získal sošku Oscara za film Vrchárka, okrem neho aj režisér Vittorio de Sica a herečka Sophia Lorenová. Luigi Zampa natočil film Rimanka s Ginou Lolobrigidou v hlavnej úlohe, román Konformista o morálnych problémoch mladého človeka sfilmoval Bernardo Bertolucci.
„Bol som spisovateľ, to je všetko. Literatúra bola pre mňa dôležitejšia ako čokoľvek iné,“ uviedol prozaik v jednom z publikovaných rozhovorov.
Moravia zomrel 26. septembra 1990 v rodnom Ríme. Dožil sa takmer 83 rokov.
