Indira Prijadaršiní Gándhíová sa narodila 19. novembra 1917 v indickom Iláhábáde. Jej meno zvádza ľudí k Mahátmovi Gándhímu – ten však nebol jej príbuzným. Od narodenia bývalej indickej premiérky Indiry Gándhíovej uplynulo 105 rokov.
Keď v roku 1999 spoločnosť BBC pripravila hlasovanie o najvýznamnejšiu ženu uplynulého tisícročia, ľudia ich svojou voľbou prekvapili. Indická premiérka Indira Gándhíová predbehla aj kráľovnú Alžbetu II. a Matku Terezu. V dejinách Indie zohrala Indira Gándhíová dôležitú úlohu.
Gándhíovej otcom bol Džavárharlál Néhrú, prvý indický predseda vlády a najbližší spolupútnik Mahátmu Gándhího v boji za nezávislosť Indie.
Slávne priezvisko získala vďaka manželstvu
Slávne priezvisko získala vďaka manželstvu s politikom Ferozem Gándhím, ktorý však nebol príbuzný Mahátmu Gándhího. V Indii to bola ona, kto pokračoval po svojom otcovi a Mahátmovi Gándhím v néhrúovsko-gándhíovskej dynastii.
Vynikajúce vzdelanie získala na švajčiarskych školách a v Oxforde. Po smrti matky v roku 1936 žila v blízkosti otca a pohybovala sa v prostredí vrcholnej politiky. V roku 1960 sa stala predsedníčkou strany Indický národný kongres (INC).
V roku 1966 ju zvolil za predsedníčku indickej vlády a v premiérskom kresle zostala až do roku 1977 počas dvoch volebných období. Po tretí raz sa stala premiérkou v roku 1980. Vládla rovnako dlho ako jej otec – bezmála 20 rokov.
Politička dosiahla viaceré významné úspechy, dopustila sa však aj viacerých chýb. Históriu označila Gándhíová za najlepšiu učiteľku s obzvlášť nepozornými žiakmi. Začala reformovať finančný sektor, zaviedla elektrinu a vodu pre chudobný vidiek, podporovala poľnohospodárov a zrušila všetky výsady a tituly pre miestnu šľachtu, píše portál idnes.cz.
Na horizonte sa však črtal problém. Obyvatelia Východného Pakistanu túžili po nezávislosti. Oficiálna pakistanská vláda sa chystala proti vzbúrencom zasiahnuť s pomocou armády, preto milióny obyvateľov utekali do Indie.
Gándhiová sa bála veľkého prílivu utečencov, preto silne podporovala Východný Pakistan (teraz Bangladéš) v jeho separatistickom konflikte s Pakistanom. Indické ozbrojené sily dosiahli rýchle a rozhodujúce víťazstvo nad Pakistanom, ktoré viedlo k vytvoreniu Bangladéša. Stala sa tak prvým vládnym lídrom v Indii, ktorý uznal novú krajinu, píše životopisný portál britannica.com.
Rubom jej úspešnej zahraničnej politiky (upravila napríklad vzťahy Indie so susednými štátmi Sovietskym zväzom a Čínou) boli neriešené národnostné aj náboženské problémy v Indii, jednom z najľudnatejších štátov sveta.
V krajine vyhlásila výnimočný stav
V roku 1972 opäť viedla Novú kongresovú stranu k víťazstvu vo voľbách. Jej porazení oponenti tvrdili, že porušila volebné zákony. V roku 1975 súd rozhodol, že bude zbavená svojho kresla v parlamente počas šiestich rokov. Proti tomuto rozhodnutiu sa odvolala na Najvyšší súd, no neuspela.
Rozhodla sa vziať veci do vlastných rúk, odmietla rezignovať a v krajine vyhlásila výnimočný stav, uväznila svojich oponentov a prevzala výnimočné právomoci. V tomto období prijala mnoho nových zákonov, ktoré obmedzovali osobnú slobodu. Urobila niekoľko nepopulárnych rozhodnutí, vrátane rozsiahlej sterilizácie žien, ako formu kontroly vysokej pôrodnosti.
Po dvoch rokoch výnimočného stavu prepustili jej politických rivalov a konali sa dlho odkladané voľby, v ktorých bola porazená a odišla z funkcie. Moc opäť získala vo voľbách v roku 1980.
Zavraždili ju jej telesní strážcovia
Gándhíová bola nútená niekoľko rokov čeliť separatistickým snahám skupiny síkhov, jednej z náboženských skupín žijúcich na území Indie. Prosperujúci indický zväzový štát Pandžáb bol miestom vzbúr síkhskych separatistov už v roku 1980. Nespokojnosť s tvrdou rukou, ktorou v konfliktoch zasahovala, vyústila do jej tragického konca.
Život Indiry Gándhíovej 31. októbra 1984 predčasne ukončili atentátom jej síkhski telesní strážcovia v záhrade jej rezidencie v Naí Dillí. Po atentáte vypukli medzi hinduistami a síkhmi nepokoje, ktorých obeťami sa stalo viac ako 1 100 ľudí.
Aj napriek určitým chybným krokom však patrí Indira Gándhíová k najväčším postavám 20. storočia. Jej staršieho syna Rádžíva, ktorý do politiky vstúpil v roku 1980, niekoľko hodín po jej smrti zvolili za premiéra. O sedem rokov neskôr, 21. mája 1991, sa stal rovnako ako jeho matka obeťou atentátu.
Meno bývalej premiérky Indiry Gándhíovej dostal na jej počesť aj najväčší indický kanálový systém na svete s dĺžkou 9 180 kilometrov.