Októbrová revolúcia, známa aj ako Veľká októbrová socialistická revolúcia (VOSR), sa radí medzi vojenské a politické udalosti, ktoré ovplyvnili 20. storočie.
Vojenský prevrat zo 7. novembra 1917 uskutočnili červené gardy v Petrohrade pod vedením Vojenského revolučného výboru pri Petrohradskom soviete. V roku 2022 od jeho začiatku uplynulo 105 rokov.
Hlavnými organizátormi Októbrového prevratu boli Vladimir Iľjič Lenin, Lev Davidovič Trockij a Jakov Michajlovič Sverdlov a ďalší boľševici.
Lenin bol ešte v ilegalite vo Fínsku a do Petrohradu pricestoval krátko pred zasadnutím II. všeruského sovietu 7. novembra 1917. Spolu s Trockijm a ďalšími boľševikmi sa rozhodli vyhlásiť prevrat ešte pred začiatkom zjazdu sovietu, ktorý sa manipuláciou stal boľševickým.
Priamo prevrat vykonal Vojenský revolučný výbor Petrohradského sovietu 7. novembra 1917. V Petrohrade v tento deň červené gardy pod vedením revolucionára Trockého obsadili oporné body v meste.
K prevratu sa pridali kronštadtskí námorníci a spolu s členmi gárd zaútočili na Zimný palác, sídlo Dočasnej vlády. Podľa tradície sa signálom na útok stal výstrel z krížnika Aurora. Zimný palác padol, členov Dočasnej vlády gardisti zatkli a Vojenský revolučný výbor prevzal moc.
Štátny aparát nahradila boľševická moc
Na zjazde sovietu 7. až 9. novembra 1917 bola ustanovená tzv. robotnícko-roľnícka vláda, ktorá hneď prijala Dekrét o mieri (jednostranné zastavenie vojenských operácií v prvej svetovej vojne) a Dekrét o pôde (konfiškovanie pôdy zo zákona).
Štátny aparát nahradila boľševická moc. Udalosti zo 7. novembra 1917 od začiatku nazývali revolúciou.
Na zasadnutí Petrohradského sovietu z toho dňa vodca revolúcie Lenin vyhlásil: „Súdruhovia! Robotnícka a roľnícka revolúcia, o ktorej nevyhnutnosti boľševici celý čas hovorili, sa stala realitou.“
V dôsledku Októbrovej revolúcie vypukla na území Ruska občianska vojna. Mnohé aspekty daného obdobia ruskej a sovietskej histórie naďalej zostávajú neobjavené alebo nesú neobjektívne politické hodnotenie.
Priniesla nový typ človeka, tvrdí expert
Boľševici chceli vytvoriť spoločnosť založenú na sociálnej rovnosti aj umelého človeka. Vznikol tak homo sovieticus, človek sovietsky. Poukázal na to expert na problematiku Sovietskeho zväzu a Ruska Vladimír Bačišin.
Revolúcia podľa neho priniesla „neopakovateľný antropologický experiment“. Diktatúra proletariátu vedená Sociálno-demokratickou stranou Ruska, boľševikmi, chcela podľa Bačišina vytvoriť spoločnosť založenú na sociálnej rovnosti a tiež nového človeka.
„Mal to byť homunkulus, umelý človek, vytvorený zo skúmavky komunistickej ideológie,“ vysvetlil. Nové spoločenské zriadenie sa podľa neho snažilo poprieť všetko, čo má niečo spoločné s demokraciou. Tvrdí, že zo snahy vytvoriť nového človeka vznikol homo sovieticus, človek sovietsky.
„Medzi základné vlastnosti sovietskeho človeka patrili ľahostajnosť ku kvalite práce, kradnutie na pracovisku, snaha zbaviť sa osobnej zodpovednosti, slabé ambície, nekritické podriaďovanie sa moci, pripravenosť splniť aj nemravné príkazy, láska k alkoholu, podozrievavosť a ľstivosť,“ opísal.
Homo sovieticus podľa neho rozpadom Zväzu sovietskych socialistických republík nezanikol. Človek sovietsky podľa Bašičina mal a aj stále má pozitívne vlastnosti. „Je to najmä dobrosrdečnosť a snaha pomôcť tým slabším, dať tým, čo sú v núdzi, aj poslednú košeľu,“ vysvetlil.
Na otázku, či homo sovieticus žije aj dnes, odpovedal, že áno a dokonca nielen v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu. Poznamenal, že môže žiť aj na Slovensku, v USA či Veľkej Británii.
