Takmer 500 kilogramov za jeden rok. Toľko odpadu vyprodukuje na Slovensku jeden obyvateľ. V Európe na tom nie sme najhoršie. Rezervy však máme v recyklovaní. Inšpiráciou môže byť Európsky týždeň redukcie odpadu štartuje v sobotu (19. 11.).
Všetko čo kúpime skôr či neskôr skončí ako nejaký druh odpadu. Aj preto platí, že krajiny, v ktorých si obyvatelia môžu dovoliť kúpiť viac, produkujú aj viac odpadu.
Podľa najaktuálnejších údajov Štatistického úradu vlani vyprodukoval priemerný Slovák až 497 kilogramov komunálneho odpadu. Podľa Wood & Company za posledné desaťročie prišlo k nárastu až o polovicu. Denne tak vyprodukujeme 1,4 kilogramu smetí.
Pozrite si celú reportáž RTVS:
Stále sme však na tom relatívne dobre v porovnaní napríklad s Dánskom. Tam je to v prepočte na obyvateľa 800 kg komunálneho odpadu za rok. Rozdiel je však v tom, ako s odpadom zaobchádzame.
„Stále skládkujeme priveľa. Je to až 41 % a iba 9 % komunálneho odpadu energeticky zhodnocujeme. Rakúsko, Nemecko, Belgicko, Luxembursko alebo Holandsko veľmi veľkú časť komunálneho odpadu recyklujú a zvyšok energeticky zhodnocujú,“ hovorí analytička Wood & Company Eva Sadovská.
V triedení a recyklácii sme sa však aj my zlepšili. Druhú šancu dávame už polovici vyhodených materiálov. Množstvo zmesového odpadu nám tým pádom klesá.
Prispel k tomu aj zber kuchynského bioodpadu, zálohovanie nápojových obalov, ako aj rozšírená zodpovednosť výrobcov. Stále sa však na trh dostáva veľa obalov, ktoré sa recyklovať vôbec nedajú, lebo sú zložené z rôznych materiálov a nedajú sa od seba oddeliť. Tomu chce dať Európska únia stopku.
„Prostredníctvom finančnej motivácie, ktorej hovoríme ekomodulácia, budú výrobcovia, ktorí balia alebo plnia výrobky do obalov motivovaní, aby vyberali a volili pre svoje výrobky také obaly, ktoré sú lepšie recyklovateľné,“ vysvetľuje riaditeľka oprávnenej organizácie ENVI – PAK Katarína Kretterová.
Vyvíja sa tlak na šetrenie materiálom
„Veľký tlak je na to, aby sa používalo čo najmenej materiálu napríklad na obaly, hlavne, ktoré sú z fosílnych rôznych zdrojov,“ tvrdí spoluzakladateľka Inštitútu cirkulárnej ekonomiky Ivana Malešová. Podľa nej by sa mal zaviesť systém aby každý platil za to, koľko odpadu vyhodí.
To, že produkujeme viac odpadu súvisí s tým, že toho viac spotrebujeme. Analytici predpokladajú, že zdražovanie môže spotrebu obyvateľov spomaliť, ale ju nezastaví.
To znamená, že aj množstvo vyprodukovaného odpadu bude naďalej rásť. Do roku 2035 by sme ho však na skládky mali ukladať už iba 10 percent.
