Skupina G7 požaduje, aby Rusko predĺžilo dohodu umožňujúcu bezpečný prechod obilnín z ukrajinských čiernomorských prístavov.
V piatok (4. 11.) to povedal predstaviteľ amerického ministerstva zahraničných vecí na stretnutí šéfov diplomacií štátov skupiny G7 v Nemecku. Informuje o tom agentúra AFP.
„Všetci sa zhodli na potrebe predĺženia čiernomorskej obilnej iniciatívy,“ povedal nemenovaný americký predstaviteľ. Dodal, že G7 oceňuje úsilie OSN presvedčiť Rusko o predĺžení predmetnej dohody.
Ministri zahraničných vecí siedmich najsilnejších ekonomík sveta – Veľkej Británie, Francúzska, USA, Nemecka, Japonska, Kanady a Talianska – absolvujú v nemeckom meste Münster rokovania, ktorých hlavnou témou je vojna na Ukrajine.
Šéfovia diplomacií krajín skupiny G7 vo štvrtok (3. 11.) obvinili Rusko zo systematického ničenia civilnej infraštruktúry na Ukrajine.
„(Ministri) sa zhodli, že je potrebné, aby existoval nejaký koordinovaný mechanizmus G7, ktorý by Ukrajine pomohol opraviť, brániť a obnoviť jej energetickú a vodnú infraštruktúru,“ povedal predstaviteľ amerického rezortu diplomacie.
Nekonvenčné zbrane
Štáty G7 tiež varovali Rusko, že použitie chemických, biologických alebo jadrových zbraní na Ukrajine bude mať pre Moskvu vážne dôsledky. Šéfovia diplomacií tiež v záverečnom vyhlásení sľúbili ďalšiu podporu Ukrajine v nadchádzajúcej zime aj s obnovou krajiny poničené mesiace trvajúcou ruskou inváziou.
„Nezodpovedná jadrová rétorika Ruska je neprijateľná,“ uviedli ministri v spoločnom vyhlásení. „Opakovane vyzývame Rusko, aby okamžite ukončilo agresiu voči Ukrajine a stiahlo svoje jednotky aj techniku,“ dodali a odsúdili nedávne ruské útoky na ukrajinskú infraštruktúru a „teror civilného obyvateľstva“.
Skupina G7 chce pohnať Rusko k „zodpovednosti za tieto zločiny proti ľudskosti“. Chce naďalej vyvíjať ekonomický tlak na Rusko aj ďalšie krajiny, ktoré sa rozhodli podporiť Moskvu v jej agresii. Vyhlásenie cituje príklad sankcií proti Iránu, ktorý podľa Západu dodal Rusku bezpilotné lietadlá Šáhed-136 a podľa médií zvažuje aj dodávky ďalšieho zbrojného materiálu.
Skupina G7 bude naďalej „podporovať Ukrajinu po finančnej, humanitárnej, obrannej, politickej, technickej a právnej stránke,“ sľubuje vo vyhlásení. Oceňuje tiež hrdinstvo Ukrajincov tvárou v tvár nevyprovokovanej ruskej agresii.
Vyhlásenie kritizuje ruskú snahu o šírenie dezinformácií, vrátane obviňovania Kyjeva z možného použitia takzvanej špinavej bomby.
Dohoda na pevnej cene za ruskú ropu?
Podľa agentúry Reuters, ktorá sa odvoláva na interné zdroje, sa tiež skupina spolu s Austráliou dohodli, že pri rokovaní o cenovom strope na ruskú ropu stanoví pevnú cenu, nie pohyblivú. Cenový strop je súčasťou sankcií, ktoré západné krajiny prijali v reakcii na ruskú inváziu.
„Koalícia sa dohodla, že cenový strop bude pevnou cenou, ktorú budeme pravidelne upravovať a ktorá sa nebude viazať na žiadny index,“ povedal zdroj z koalície, ktorý nemá oprávnenie o týchto veciach hovoriť verejne. „Tým sa zvýši stabilita trhu a zjednoduší sa dodržiavanie pravidiel, čím sa minimalizuje záťaž pre účastníkov trhu,“ dodal.
Na konkrétnej sume pre cenový strop sa zatiaľ partneri nezhodli. Ministri zahraničia sa obávali, že pohyblivú cenu by mohol ruský prezident Vladimir Putin zneužiť. Ak by totiž znížil objem dodávanej ruskej ropy, viedlo by to k rastu ceny na trhu, a tým by sa zvýšili aj jeho zisky.
Cenový strop na dodávky ropy po mori má začať platiť od 5. decembra, na ropné produkty potom od 5. februára. Rusko už skôr vyhlásilo, že odmietne dodávať ropu do krajín, ktoré stanovia cenové limity.
Dohoda o zavedení cenového stropu na ropu prepravovanú z Ruska do tretích krajín po mori je aj súčasťou ôsmeho sankčného balíka Európskej únie.
