Politici niektorých krajín Európskej únie kritizujú návrh na obmedzenie cien plynu v prípade ich výrazného nárastu, s ktorým v utorok (22. 11.) prišla Európska komisia.
Zástancovia zavedenia cenového stropu hovoria o tom, že vzhľadom na nastavenú cenu 275 eur za megawatthodinu je mechanizmus Komisie v praxi takmer nepoužiteľný či môže mať negatívny dosah.
Podľa diplomatov je takmer vylúčené, že by sa na parametroch cenovej regulácie na štvrtkovom (24. 11.) zasadnutí zhodli ministri energetiky. Spor okolo cenového stropu pritom môže zablokovať aj schválenie ďalších núdzových opatrení.
Európsky blok sa stále potýka s dosahmi vysokých cien energií čiastočne súvisiacich s vojnou na Ukrajine a obmedzovaním dodávok ruského plynu, pre ktoré štáty investujú vysoké sumy do podpory domácností a firiem.
Komisia v reakcii na dlhodobé požiadavky väčšiny členských krajín EÚ usilujúcich sa o obmedzenie cien plynu prišla s návrhom, ktorý má od januára zabrániť extrémnemu zdražovaniu na kľúčovom virtuálnom obchodnom uzle Title Transfer Facility (TTF).
Zákaz by mal byť na tomto najdôležitejšom európskom trhu predaj všetkých termínových kontraktov na nasledujúci mesiac. A to ak bude ich cena najmenej dva týždne prevyšovať spomínanú hranicu. Zároveň musí byť počas desiatich dní najmenej o 58 eur vyššia ako priemerná svetová cena skvapalneného zemného plynu LNG.
Prah má byť vysoký
Poľský premiér Mateusz Morawiecki v stredu označil tento prah za „veľmi vysoký“. Kritické hlasy sa ozývajú aj z ďalších krajín usilujúcich o zavedenie celoúniového stropu: z Talianska, Španielska či Belgicka.
„Španielsko usudzuje, že tento návrh môže mať opačné dôsledky, teda namiesto zníženia cien dokonca až ich zvýšenia,“ vyhlásil španielsky premiér Pedro Sánchez.
Diplomati aj experti podotýkajú, že strop nastavený Komisiou by pre svoje parametre nebol aktivovaný ani tento rok v auguste. Vtedy rekordné ceny plynu prekračovali 300 eur. „Komisia tak dlho zdôrazňovala, že nechce zasahovať do trhu, až prišla s návrhom, ktorý nebude nikdy použitý,“ povedal jeden z diplomatov.
Narážal tým na fakt, že únijná exekutíva vypočula volanie väčšiny štátov až po niekoľkých mesiacoch. Jej návrh je výrazne vyšší, ako by si niektoré krajiny predstavovali.
Zavedenie stropu na druhej strane dlhodobo odmietajú Nemecko, Holandsko a škandinávske štáty. Tie sa obávajú možného zvýšenia spotreby plynu a nedostatku dodávok. Komisia zdôraznila, že nastavenie mechanizmu predíde týmto rizikám.
Burzová spoločnosť Intercontinental Exchange (ICE) podľa denníka Financial Times varovala, že obchodníci s energiami by v prípade schválenia plánu Európskej komisie museli vynaložiť dodatočných 33 miliárd eur na zálohy.
Tie burzy požadujú od zákazníkov obchodujúcich s termínovými kontraktmi. ICE, ktorá sídli v Spojených štátoch, je prevádzkovateľom trhu TTF.
Plán Európskej komisie by podľa ICE zvýšil riziko pri termínových kontraktoch. Výrobcom a obchodníkom pôsobiacim na trhu TTF s termínovými kontraktmi by sa tak mohli zálohy zvýšiť o 80 percent. To by mohlo „destabilizovať“ trh, cituje Financial Times zo správy ICE pre Európsku komisiu.
Riziko pre finančnú stabilitu?
Energetická burza European Energy Exchange (EEX), ktorá sídli v Lipsku, už začiatkom týždňa varovala, že plán Európskej komisie by mohol znamenať významné riziko pre finančnú stabilitu a zabezpečenie dodávok na energetických trhoch v Európskej únii.
„Tento návrh by mohol energetickú krízu rozšíriť a urobiť z nej ešte krízu finančnú, pretože výrazne narúša obchodné aktivity hráčov na trhu,“ uviedol šéf stratégie EEX Tobias Paulun.
