Súd v holandskom Haagu v stredu (16 . 11.) potvrdil, že dopravné lietadlo malajzijského letu MH17 zostrelila v júli 2014 raketa ruskej výroby odpálená zo separatistami ovládaného územia na východe Ukrajine, ktoré v tom čase kontrolovalo Rusko.
Vyšetrovanie, ktoré trvalo takmer šesť rokov, vyústilo do obžalovania štvorice osôb, okrem iného z vraždy. Haagsky súd v stredu v neprítomnosti odsúdil na doživotie dvoch Rusov a jedného ukrajinského občana. Uznal ich za vinných z vraždy všetkých 298 cestujúcich a členov posádky letu MH17. Štvrtého obžalovaného ruského občana oslobodil pre nedostatok dôkazov.
Medzinárodný tím vyšetrovateľov pred tromi rokmi dospel k záveru, že lietadlo Boeing 777 zasiahla raketa Buk odpálená z priestoru kontrolovaného proruskými separatistami.
Zostrelenie malajzijského lietadla nebolo prvým tragickým prípadom civilného letu. História pozná niekoľko podobných príbehov.
2020 – Ukrajinské lietadlo nad Iránom
Na konci roka 2020 Irán oznámil, že je pripravený odškodniť rodinu každej zo 176 obetí sumou 150 000 dolárov (približne 125 000 eur). Odškodnenie malo smerovať rodinám obetí ukrajinského dopravného lietadla Boeing 737-800, ktoré 8. januára 2020 krátko po štarte z medzinárodného letiska v Teheráne zasiahli dve rakety iránskej protivzdušnej obrany.
Irán spočiatku vinu prisudzoval technickej chybe, časom a pribúdajúcimi dôkazmi sa však priznal, že lietadlo omylom zostrelili jeho revolučné gardy.
Podľa záverečnej správy Iránskej organizácie pre civilné letectvo o okolnostiach tragédie z marca tohto roku spôsobila zostrelenie lietadla chyba príslušníka protivzdušnej obrany. „Lietadlo bolo identifikované ako nepriateľský cieľ z dôvodu chyby operátora protivzdušnej obrany, neďaleko Teheránu a boli naň vystrelené dve rakety,“ uvádza sa v správe.
Ukrajina túto správu krátko po jej zverejnení odsúdila ako „cynický pokus o skrytie skutočných príčin“ tragédie, zatiaľ čo Kanada uviedla, že je „neúplná a neobsahuje žiadne tvrdé fakty ani dôkazy“.
1988 – Iránske lietadlo a americký krížnik
„Neidentifikované iránske lietadlo na kurze dva nula tri, rýchlosť štyri osem päť, vo výške tisícdvesto metrov. Tu americká bojová loď. Blížite sa k americkej bojovej lodi. Žiadame, aby ste oznámili svoje úmysly, koniec.“
Výzvu 3. júla 1988 adresovala posádka americkej bojovej lode USS Vincennes pre ňu neznámemu lietadlu, ktoré sa približovalo k Perzskému zálivu. Neznámym bol iránsky civilný Airbus.
Lietadlo letelo na pravidelnej linke z iránskeho Bandar Abbasu do Dubaja, keď sa po pár minútach priblížilo k Hormuzskému prielivu. Dôsledkom omeškania letu to bolo v čase, keď sa podľa letového poriadku nemal vo vzdušnom priestore nachádzať žiadny civilný stroj. Američania mali zrejme podozrenie, že ide o iránsku stíhačku. Radarová obsluha krížnika preto kontaktovala stroj na núdzovej frekvencii.
Pravdepodobne pre chybu obsluhy radaru došlo k zámene identifikácie. I keď sa Airbus hlásil kódom tri pre civilné lietadlá, na obrazovke sa objavil vojenský kód číslo dva. Posádka lode USS Vincennes situáciu vyhodnotila ako ohrozenie a lietadlo zasiahla dvomi raketami. Airbus s 290 pasažiermi sa zrútil do mora. Pri tragédii zahynulo 290 ľudí, z toho 66 detí.
1973 – Líbyjské lietadlo nad Sinajským polostrovom
Kombinácia zlého počasia a poruchy navigačných prístrojov spôsobili, že líbyjské dopravné lietadlo Boeing 727 smerujúce z Tripolisu do Káhiry 23. februára 1973 zišlo z kurzu.
Let 114 spoločnosti Libyan Airlines prešiel nečakane cez Suezský prieplav do vzdušného priestoru nad Izraelom ovládané územie Sinajského polostrova. Izrael tvrdil, že sa piloti izraelských stíhačiek opakovane pokúšali prinútiť lietadlo, aby pristálo, ako aj to, že lietadlo sa odmietlo identifikovať.
Keď si posádka líbyjského boeingu uvedomila chybné súradnice, pokúsila sa to zvrátiť a nabrala iný kurz. Konanie posádky u pilotov stíhačiek nenašlo pochopenie. Náhlu zmenu kurzu vyhodnotili ako únikový manéver. Keďže boeing nereagoval na neverbálne výzvy na pristátie, stíhačky F-4 Phantom spustili streľbu.
Núdzové pristátie poškodeného lietadla následne neprežilo 108 zo 113 ľudí. Izrael neskôr označil incident za omyl a rodinám obetí nešťastia vyplatil odškodné.
