Ľadovce v tretine oblastí na zozname svetového dedičstva do roku 2050 zmiznú. V novej správe to uvádza Organizácia OSN pre vzdelanie, vedu a kultúru (UNESCO).
Podľa nej je možné zachrániť zvyšné dve tretiny ľadovcov, len ak sa podarí výrazne obmedziť emisie skleníkových plynov, napísala vo štvrtok (3. 11.) agentúra AFP.
Ľadovce v oblastiach na zozname svetového dedičstva pokrývajú plochu zhruba 66 000 štvorcových kilometrov. Predstavuje to zhruba desať percent všetkých svetových ľadovcov.
V ďalších dvoch tretinách oblasti sa dajú ľadovce ešte zachrániť, ak sa podarí obmedziť rast globálnych teplôt do 1,5 stupňa v porovnaní s predpriemyselnou érou.
V prípade, že by sa tak nestalo, tak hrozí do roku 2100 rozpustenie polovice ľadovcov v oblastiach chránených UNESCO.
Najviac ohrozené sú ľadovce v afrických parkoch a pohoriach, napríklad v Kilimandžáre. V Európe hrozí, že sa rozpustia ľadovce v Dolomitoch či Pyrenejach.
V Amerike do roku 2050 zmiznú podľa UNESCO ľadovce v Yosemitskom a Yellowstonskom národnom parku či v národnom parku Los Alerces v Argentíne. Výrazný úbytok masy zaznamenávajú aj ľadovce v Ázii.
Tempo topenia sa zrýchľuje
UNESCO tvrdí, že sa tempo topenia ľadovcov zrýchľuje od roku 2000. Podľa organizácie je to výsledok zmeny klímy, ktorú spôsobujú emisie skleníkových plynov.
Podľa odhadov UNESCO ľadovce každoročne strácajú zhruba 58 miliónov ton ľadu, čo predstavuje ročnú spotreba vody Francúzska a Španielska. To prispieva k rastu hladiny morí a oceánov a súčasne to má neblahé dopady na vodné hospodárstvo.
Polovica ľudstva závisí od ľadovcov ako zdrojov vody pre potrebu domácností, v poľnohospodárstve či pre výrobu elektriny, uviedlo UNESCO.
