Na hlavný obsah

Viaceré európske krajiny poskytnú finančnú pomoc Moldavsku

Čelí totiž vážnej energetickej kríze.

Viaceré európske krajiny poskytnú finančnú pomoc Moldavsku
Ilustračná snímka moldavskej vlajky. Foto: Pixabay

Moldavská vláda varuje občanov, aby sa „pripravili na tuhú zimu“. Krajina totiž čelí vážnej energetickej kríze. Čelní predstavitelia ukazujú prstom na Rusko po tom, čo začalo obmedzovať dodávky plynu do krajiny.

Demonštranti v uliciach naopak vinia z hospodárskych ťažkostí prozápadný kabinet. Západná Európa sa zaviazala, že nenechá Moldavsko, ktoré nie je členom Európskej únie, padnúť na úplné dno.

Téme sa v Rádiožurnále na Rádiu Slovensko venoval redaktor RTVS Michal Dzúrik.

Francúzsko, Nemecko a spolu s nimi ďalšie desiatky európskych krajín a inštitúcií prisľúbili Moldavsku 100 miliónov eur na pomoc s kopiacimi sa energetickými problémami. Krajina je dlhodobo závislá od plynu z Ruska, z ktorého vyrába aj väčšinu elektriny.

Spoločnosť Gazprom v uplynulom období skresala dodávky suroviny o polovicu. Odvoláva sa na 700-miliónový nesplatený dlho. Moldavskí politici však hovoria o reakcii Moskvy na záujem Kišiňova vstúpiť do Európskej únie. Žiadosť podala bývalá sovietska republika krátko po začiatku vojny na Ukrajine.

Protesty v Kišiňove

Moldavská prezidentka Maia Sanduová priznala, že si nie je istá, či vláda dokáže získať dostatočný objem energií na to, aby ľuďom počas zimy zabezpečila teplo a svetlo. Vysoké ceny podľa nej môžu ohroziť bezpečnosť a narušiť sociálnu stabilitu krajiny.

V centre Kišiňova protestujú už od leta každý týždeň tisícky ľudí. Sťažujú sa, že na účty za energie míňajú mnohí viac ako dve tretiny mesačnej výplaty.

Predstavitelia Moldavska tvrdia, že opozičné zhromaždenia organizuje cez prokremeľských politikov Rusko. Vyplýva to aj z údajných dokumentov ruských tajných služieb, ktoré americkému denníku The Washington Post poskytla ukrajinská rozviedka.

Kišiňov už našiel alternatívnych dodávateľov v Poľsku a v Rumunsku. Zruského zovretia sa tak podľa komentátora Českého rozhlasu Libora Dvořáka skôr či neskôr dostane. Rovnakú zmenu expert očakáva aj v tamojšej spoločnosti.

„Moldavsko sa pre rozdelenie spoločnosti pohybuje medzi príklonom k Západu a udržiavaním tradičných stykov s Ruskom. Sympatizantov s Moskvou tam však bude skôr ubúdať,“ uviedol.

Moldavskí politici však vyjadrili obavy, že Rusko využije v krajine všetky svoje prostriedky, aby si vplyv udržalo a čiastočne si tak napravilo chuť po vojenských neúspechoch sprevádzajúcich inváziu na Ukrajinu.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Rádiožurnál