Na hlavný obsah

Viacerí ho prehovárali, aby sa stal prvým slovenským prezidentom

Alexander Dubček nemal dostatočnú podporu v parlamente.

Viacerí ho prehovárali, aby sa stal prvým slovenským prezidentom
Alexander Dubček. Foto: TASR

Pred 30 rokmi zomrel v pražskej Nemocnici na Homolke významný slovenský štátnik a predstaviteľ Pražskej jari Alexander Dubček. Viacerí politici i historici sú presvedčení, že mal všetky predpoklady stať sa prvým prezidentom rodiacej sa samostatnej Slovenskej republiky.

Téme sa v Rádiožurnále na Rádiu Slovensko venoval redaktor Marián Kukelka RTVS .

Niekdajší predseda Federálneho zhromaždenia podľahol na následky zranení, ktoré utrpel pri autonehode, ktorá sa stala 1. septembra 1992.

Vodič služobného auta išiel podľa vyšetrovateľov na mokrej diaľnici neďaleko českého mesta Humpolec prirýchlo a dostal šmyk. Politik, ktorý v aute nebol pripútaný, utrpel vážne poranenia chrbtice. Alexandra Dubčeka previezli vrtuľníkom do Prahy.

Pomoc s jeho liečbou ponúkali viaceré kliniky v Európe. Nemocnica na Homolke sa na takýto typ zranení nešpecializovala, napriek tomu prevoz odmietala.

„Pamätám si, ako ho navštívil aj prezident Václav Havel. Snažili sme sa mu vytvoriť dobré podmienky, ležal tam viac než dva mesiace,“ povedal jeden z jeho vyšetrujúcich lekárov Ivan Vrba.

Chcel ísť do slovenskej politiky

Alexander Dubček nakoniec svoj boj prehral 7. novembra 1992, tesne pred rozdelením Československa. Napriek tomu, že bol veľkým zástancom spoločného štátu, podľa Jána Budaja mal všetky predpoklady stáť v čelných pozíciách už samostatnej republiky.

„Povedal mi, že v okamihu, keď moja republika, Slovenská, vyhlási vlastnú ústavu, verejne sa dám k dispozícii slovenskej politike,“ spomína Budaj.

Paradoxom ostáva, že poslanci prijali Ústavu v deň autonehody. Boris Zala konštatuje, že už pred jeho smrťou viacerí navrhovali, aby sa stal prvým prezidentom samostatného Slovenska. Hlavu štátu v tom čase volili v parlamente a nemal ešte istú podporu.

„Jediný, kto povedal, že by ho podporil, bola Slovenská národná strana, vtedy na čele s Jozefom Prokešom. Veľmi dobre chápal, čo by to pre Slovensko, pre reprezentáciu vo svete, keby bol Dubček prezidentom,“ vysvetlil Zala.

Na archívnej snímke z roku 1989 Ján Budaja Alexander Dubček medzi manifestujúcimi.
Na archívnej snímke z roku 1989 Ján Budaj (vpravo) a Alexander Dubček (vľavo).Foto: TASR

Historik a osobný priateľ Alexandra Dubčeka Ivan Laluha dodáva, že mal výraznú podporu verejnosti, čo dokazovali aj vtedajšie prieskumy verejnej mienky. Podľa neho bol Dubček chápaný ako ústretový, slušný a korektný človek.

„Keď ho ostatní akceptovali, akceptovali ho práve za jeho ľudské povahové vlastnosti, ktoré aj uplatňoval v politike,“ dodal Laluha.

Dubčekovo meno nesú viaceré inštitúcie. Národná rada sídli na Námestí Alexandra Dubčeka a pomenovaná po ňom je aj štátna cena, ktorú udeľuje predseda vlády.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Rádiožurnál