Alžbeta (Beta) Poničanová okrem množstva postáv v Činohre Slovenského národného divadla (SND), vytvorila charakterové úlohy vo filmoch Matkina spoveď, Rodná zem, Rok na dedine, Vlčie diery, Kozie mlieko či Drevená dedina. Od úmrtia známej rozhlasovej, filmovej a divadelnej herečky uplynie v nedeľu (18. 12.) 35 rokov.
Alžbeta Kindermayová, neskôr vo filme známa pod menom Beta Poničanová, sa narodila v rodine notára 26. septembra 1908 v obci Predajná v okrese Banská Bystrica. V roku 1933 absolvovala štúdium herectva na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave.
V rokoch 1933 až 1936 bola externou členkou českej Činohry Slovenského národného divadla (SND) a v rokoch 1936 až 1938 už bola internou členkou tejto divadelnej scény. Ako pedagogička na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave pôsobila v rokoch 1951 až 1957.
Na filmovom plátne debutovala vtedy ako 29-ročná herečka pred druhou svetovou vojnou v dráme Matkina spoveď (1937).
Ponurá snímka o manželstve bez lásky bola po roku zaradená medzi trezorové filmy a od roku 1938 sa v kinách nepremietala. Herečka sa objavila aj v prvom farebnom slovenskom filme režiséra Josefa Macha Rodná zem (1953). V adaptácii románu Drevená dedina (1954) hrala Katru Mikulovú.
Prvá slovenská detektívka
Poničanová stvárnila jednu z postáv aj v prvej slovenskej detektívke Petra Solana Muž, ktorý sa nevrátil (1959). Film sprevádzala osvedčená štruktúra dvoch postáv pátrajúcich po stopách zločinu. Kritika vyzdvihla myšlienku filmu, ktorý je zasadený do 50. rokov minulého storočia i jeho obsadenie v hlavnej úlohe s Karolom Machatom a Marínou Kráľovičovou.
Pútavá zápletka sa komplikuje, páchateľa len tak na začiatku neodhalíte a pritom motív na zločin majú všetci.
Kto má rád poetiku slovenského vidieka, vrátane folklórnej hudby, nemôže byť sklamaný pri vzhliadnutí snímky Balada o Vojtovej Maríne (1964).
Jednoduchý príbeh v réžii Martina Ťapáka v hlavnej úlohe s mladým Ivanom Mistríkom a ďalším hereckým obsadením, vrátane Alžbety Poničanovej, bol podľa kritiky citlivo prepojený kamerou a zvýraznený skvelou hudbou Tibora Andrašovana.
Slovensko-maďarské vzťahy a vlastenectvo predminulého storočia sa dajú podať aj humorne. Dokázal to aj režisér Karol Zachar vo vydarenej televíznej komédii Dobrodružstvo pri obžinkoch (1968). Herečku obsadil do vedľajšej úlohy.
Neskôr Poničanová účinkovala v apokalyptickom českom filme Konec srpna v hoteli Ozon (1966). Pod odvážnu myšlienku diela a jeho vydarené spracovanie sa podpísal režisér Jan Schmidt. Poničanová stvárnila veliteľku skupiny žien, ktorá sa po atómovej vojne vydá hľadať posledného muža.
V historickej dráme režiséra Andreja Lettricha Do zbrane, kuruci! (1974) hrala nešťastnú matku. Jej poslednými filmami boli trilógia z praveku Volání rodu (1977) a Na veliké řece (1977).
Charakteristický hlas divadelnej a filmovej herečky a nenapodobiteľný umelecký prejav poslucháči vnímali aj v rozhlasových drámach.
Manželom herečky bol známy slovenský básnik Ján Poničan. Zomrela v Bratislave 18. decembra 1987 vo veku 79 rokov.
