Veľvyslanci krajín Európskej únie sa v pondelok (12. 12.) večer zhodli na spoločnej pôžičke 18 miliárd eur pre Ukrajinu a globálnej 15-percentnej dani pre veľké nadnárodné firmy. Na twitteri to oznámilo české predsedníctvo Rady EÚ. Maďarsko, ktoré obe dohody dlhodobo blokovalo, stiahlo veto pri súbežnom rokovaní o svojich peniazoch z únijných fondov.
Európsky blok zmrazí Budapešti z kohéznych fondov 6,3 miliardy eur, uviedla Rada EÚ zastupujúca členské krajiny v tlačovej správe. Európska komisia pritom pre obavy z nedostatočného fungovania právneho štátu v krajine navrhla zablokovať 7,5 miliardy.
Ostatné členské krajiny schválili tiež maďarský plán obnovy. Na základe neho môže krajina dostať 5,8 miliardy eur z mimoriadneho fondu vytvoreného v reakcii na pandemickú krízu. Ich vyplatenie podmienia ďalšími reformami.
Jednotlivé body dohody musia formálne potvrdiť členské štáty, aby vstúpili do platnosti. Ukrajina by prvé peniaze mala dostať v januári.
„Veľmi oceňujem prácu vyjednávacieho tímu, ktorému sa podarilo nájsť zhodu nad niekoľkými dôležitými návrhmi„. Uviedol na twitteri na adresu českých diplomatov premiér ČR Petr Fiala.
Velmi oceňuji práci vyjednávacího týmu, kterému se podařilo najít shodu nad několika důležitými návrhy: finanční podpora pro válčící Ukrajinu, minimální globální zdanění ve výši 15 % a kompromisní řešení v otázce ochrany rozpočtu EU ve vztahu k právnímu státu v Maďarsku. (2/3)
— Petr Fiala (@P_Fiala) December 12, 2022
Komisia navrhla zmraziť 65 percent maďarského podielu na trojici fondov určených pre rozvoj menej vyspelých regiónov v rozpočtovom období 2021 až 2027. Podľa nej Budapešť nemohla zaručiť dostatočnú ochranu unijných peňazí pred korupciou, klientelizmom či netransparentným systémom verejného obstarávania. Maďarsku zároveň hrozilo, že príde o miliardy z fondu obnovy, ak EÚ neschváli jeho plán do konca roka.
Konzervatívna vláda premiéra Viktora Orbána je dlhodobo terčom kritiky únijných inštitúcií i mnohých členských krajín. A to pre svoj prístup k menšinám, médiám, justícii či mimovládnym organizáciám.
Maďarsko, ktoré sa zápasí s vážnymi ekonomickými problémami, sa rozhodlo po rokoch odmietania prijať sériu reformných krokov, ktoré však komisia opakovane označila za nedostatočné.
Maďarské reformy nestačia
Zároveň pri vyjednávaní blokovalo spomínané dohody, pričom vojnou ťažko skúšaná Ukrajina o finančnú pomoc EÚ žiadala čoraz naliehavejšie. České predsedníctvo preto minulý týždeň navrhlo, že 26 štátov prichystá variant pôžičky Kyjevu bez Maďarska, avšak prioritou stále bola dohoda s Budapešťou.
„Členské štáty EÚ uznávajú prácu vykonanú maďarskými úradmi, rozhodli však, že tieto nápravné opatrenia dostatočne neriešia zistené medzery v právnom štáte a ohrozenia, ktoré predstavujú pre rozpočet únie,“ zdôvodnila rozhodnutie zmraziť 55 percent maďarských fondov Rada EÚ.
Členské krajiny zdôraznili, že ich výpočet odlišujúci sa od čísla navrhnutého komisiou súvisí aj s „počtom a významom nápravných opatrení, ktoré boli úspešne zavedené do praxe“ a tiež s „úrovňou spolupráce“ zo strany Maďarska.
Maďarsko začalo v posledných mesiacoch zavádzať takmer dve desiatky reformných krokov. Podľa komisie však napríklad stále nie je zabezpečená napríklad nezávislosť nového orgánu dohliadajúceho na verejné obstarávanie ani efektivita súdneho preskúmania rozhodnutí vyšetrovacích orgánov v prípadoch finančných podvodov či korupcie.
Ak Budapešť reformy dotiahne do konca a komisia ich uzná za funkčné, môžu mu ostatné krajiny peniaze z kohéznych fondov uvoľniť. Dodatočné kroky podmieňujú aj vyplatenie peňazí z fondu obnovy. Oboch má Maďarsko šancu dočkať sa v budúcom roku.
