Šance na podpis novej pobrexitovej dohody medzi Európskou úniou (EÚ) a Spojeným kráľovstvom o Gibraltáre sa zvyšujú. Londýnu a Madridu sa totiž podarilo nájsť spoločné pozície, pokiaľ ide o voľný pohyb osôb, tovarov i služieb v schenghenskom priestore. Štatút britského územia na Pyrenejskom polostrove skomplikovalo vystúpenie Londýna z únie.
Malé územie s veľkým strategickým významom je stále veľký problém v španielsko-britských vzťahoch. Hoci väčšina obyvateľov Gibraltáru, chce patriť pod britskú a nie španielsku korunu, rovnako väčšina obyvateľov hlasovala proti Brexitu a chce si užívať výhody. Tie zaručujú, že hranice sú viditeľné na papieri, ale v bežnom živote nie.
Téme sa v Rádiožurnále v Rádiu Slovensko venovala redaktorka RTVS Anna Síposová.
Hlavný minister Gibraltáru Fabian Picardo pre GTV vysvetlil, že najdôležitejšie je vyriešenie hraničného režimu. Aj to, aby 15 000 Španielov, ktorí na britské územie dochádzajú za prácou, boli právne ošetrení. Iste, bez nich by región nemohol prosperovať. Na druhej strane majú títo ľudia prácu s vyšším platom ako je priemer v Andalúzii, vysvetľuje.
Necelých sedem kilometrov štvorcových s 34 000 obyvateľmi je nielen územím, ktoré kontroluje prieliv medzi Pyrenejským polostrovom. Ale aj dôležitým finančným centrom. Ak by bol Gibraltár krajinou, podľa HDP by bol siedmym najbohatším štátom na svete. Ťaží z turizmu, no najmä so svojej pozície daňového raja.
Šéf španielskej diplomacie José Manuel Albares hovorí, že teraz je najdôležitejšie odstránenie plotu na pozemnej hranici a premiestnenie colných kontrol na letisko a do prístavu v Gibraltare.
Podobné problémy rieši Londýn s Bruselom aj v prípade Severného Írska. Za to, že zostane hranica na írskom ostrove neviditeľná, by sa mal tovar preclievať v prístavoch. To sa však nepáči tamojším „unionistom.“ Obe vyjednávania o budúcnosti týchto regiónov patria do portfólia komisára Maroša Šefčoviča. Dnes sa stretáva s predstaviteľmi Gibrataru.
