Predstavitelia Ukrajiny, Fínska a pobaltských štátov v nedeľu (4. 12.) kritizovali výroky francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý naznačil, že v rámci budúcich rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine treba dať Rusku bezpečnostné záruky.
Podľa Kyjeva či Pobaltia je to však Moskva, kto by sa mal po ukončení invázie zaručiť Európe. Napísal to denník Financial Times (FT).
Macron povedal, že Západ by mal vopred zvážiť, ako sa postaví k ruským bezpečnostným požiadavkám o NATO. V prípade, že sa ruský prezident Vladimir Putin rozhodne vrátiť k rokovaniam o mieri na Ukrajine.
„Jedným zo základných bodov, ktorými sa musíme zaoberať, je – ako Putin vždy hovoril – strach, že NATO príde priamo k jeho dverám. A tiež rozmiestnením rakiet, ktoré by mohli ohroziť Rusko,“ povedal Macron po rokovaní americkým prezidentom Joeom Bidenom vo Washingtone.
Jeho výroky v Kyjeve vyvolali silnú odozvu. „Niekto chce poskytnúť bezpečnostné záruky teroristickému a vražednému štátu?“ pýtal sa na twitteri šéf ukrajinskej bezpečnostnej rady Oleksij Danilov.
Zástupca šéfa ukrajinskej prezidentskej kancelárie Mychajlo Podoľak uviedol, že svet namiesto toho potrebuje bezpečnostné záruky od Ruska, ktoré by mali pohnať k zodpovednosti. „Civilizovaný svet potrebuje bezpečnostné záruky pred barbarskými zámermi postputinovského Ruska,“ napísal na sociálnej sieti.
Kyjev, ktorý sám usiluje o povojnové bezpečnostné záruky od západných štátov, odmietol akékoľvek návrhy, že by mali Putina po konflikte odmeniť ústupkami. Vzhľadom na to, že agresorom je Rusko, uviedol FT.
Macron podľa denníka už skôr čelil kritike, že k Moskve nie je dostatočne tvrdý po tom, ako napríklad vyhlásil, že Západ „by nemal ponižovať Rusko“ v súvislosti s vojnou, pretože aj po skončení konfliktu bude stále jeho susedom.
Politika otvorených dverí
Bývalý premiér Fínska, ktoré v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu požiadalo o členstvo v NATO, Alexander Stubb, uviedol, že s Macronom zásadne nesúhlasí. „Jediné bezpečnostné záruky, na ktoré by sme sa mali zamerať, sú v zásade neruské,“ napísal na twitteri.
„Rusko musí najprv zaručiť, že nebude útočiť na ostatných. Až potom môžeme začať diskutovať o (európskej bezpečnosti),“ dodal.
„Myšlienka, že ruskú inváziu na Ukrajinu možno ukončiť tým, že Západ poskytne Rusku bezpečnostné záruky, sa dostáva do pasce Putinovho naratívu, že Západ a Ukrajina sú za túto vojnu zodpovedné a Rusko je obeťou,“ povedal FT lotyšský minister obrany Artis Pabriks.
Macronove komentáre tiež podľa denníka zdanlivo dávajú za pravdu Putinovmu tvrdeniu, že NATO sa „rozšírilo“ smerom k ruským hraniciam tým, že prijalo bývalé sovietske štáty, a že to bol legitímny dôvod na inváziu.
Aliancia toto tvrdenie dôrazne poprela a zároveň pravidelne opakuje svoju politiku „otvorených dverí“. Každý štát sa môže rozhodnúť požiadať o vstup bez ohľadu na svoju geografickú polohu. Moskva nemá právo žiadateľa vetovať.
„Povedzme si jasne, čo sme videli na Ukrajine. Rusko nikto nevyprovokoval. Rusko nikto neohrozil,“ povedal v sobotu (3. 12.) americký minister obrany Lloyd Austin. „Putinova vojna nie je dôsledkom rozširovania NATO. Je príčinou expanzie NATO,“ dodal.
V čase, keď vojna vstupuje do desiateho mesiaca, západní predstavitelia uviedli, že sa nekonajú žiadne formálne rokovania o ukončení konfliktu. USA a ďalší spojenci Ukrajiny, vrátane Francúzska, opakovane uviedli, že bude na prezidentovi Volodymyrovi Zelenskom, aby rozhodol o podmienkach, ktoré jeho krajina prijme.
