Na hlavný obsah

Maximilián Remeň bol legendou filmového strihu

Od jeho narodenia uplynulo 95 rokov.

Maximilián Remeň bol legendou filmového strihu
Na archívnej snímke režisér Juraj Jakubisko (vľavo) a majster filmového strihu Maximilián Remeň. Foto: TASR

Filmový strihač Maximilián Remeň spolupracoval s väčšinou významných slovenských režisérov. Od jeho narodenia v sobotu (3. 12.) uplynulo 95 rokov.

Svojím strihačským umením sa podpísal pod mnohé diela zo zlatého fondu slovenskej kinematografie. Vo svojej filmografii má napríklad diela Kapitán Dabač, Panna zázračnica, Pásla kone na betóne alebo Balada o siedmich obesených.

Remeň sa narodil 3. decembra 1927 v obci Ilija. Vyštudoval filmovú réžiu so zameraním na strih na Filmovej a televíznej fakulte Akadémie múzických umení (FAMU) v českej Prahe. Po absolutóriu v roku 1956 nastúpil do Slovenskej filmovej tvorby na Kolibe v Bratislave, kde nepretržite pôsobil tridsaťpäť rokov.

Spočiatku sa venoval strihu spravodajských a krátkych filmov a žurnálov. Počas dlhoročnej kariéry mu rukami prešlo vyše sto hraných filmov a stovky krátkometrážnych snímok.

Filmové spolupráce

Spolupracoval s väčšinou popredných slovenských režisérov. S režisérom Paľom Bielikom nakrútil filmy Kapitán Dabač (1959), Jánošík I., II. (1963) a Majster Kat (1966). Štefanovi Uhrovi strihal diela ako napríklad Organ (1964), Panna zázračnica (1966), Tri dcéry (1968), Keby som mal pušku (1971) či Pásla kone na betóne (1982). Podieľal sa aj na filmoch Martina Hollého ml. Havrania cesta (1962), Medená veža (1970), Orlie pierko (1971) alebo Noční jazdci (1981).

Spolupracoval aj so Stanislavom Barabášom na filmoch Pieseň o sivom holubovi (1961) a Zvony pre bosých (1965). Režisérovi Jurajovi Jakubiskovi strihal film Zbehovia a pútnici (1968) a Vtáčkovia, siroty a blázni (1969. Martinovi Ťapákovi strihal filmové diela Nevesta hôľ (1971), Pacho, hybský zbojník (1975) alebo rozprávky Plavčík a Vratko (1981) a Popolvár najväčší na svete (1982).

Na 10. Medzinárodnom filmovom festivale (MFF) Art Film v Trenčianskych Tepliciach v roku 2002 udelili Remeňovi cenu Zlatá kamera za celoživotný prínos slovenskej kinematografii.

Prezident SR Ivan Gašparovič udelil 1. januára 2005 Remeňovi štátne vyznamenanie Pribinov kríž III. triedy za významné zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti kinematografie.

Dňa 11. apríla 2008 získal počas slávnostného udeľovania Národných filmových cien SLNKO V SIETI 2008 cenu za výnimočný prínos slovenskej kinematografii, ktorú udeľuje Prezídium Slovenskej filmovej a televíznej akadémie (SFTA).

Filmový strihač zomrel 4. augusta 2008 v Bratislave vo veku nedožitých 81 rokov.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Slovensko