Na hlavný obsah

Ministri zahraničia OBSE sa v Lodži nezhodli na spoločnej rezolúcii

Najťažší rok organizácie, tvrdí poľský minister zahraničia Rau.

Ministri zahraničia OBSE sa v Lodži nezhodli na spoločnej rezolúcii
Generálna tajomníčka OBSE Helga Maria Schmidová (druhá vľavo), poľský minister zahraničných vecí Zbigniew Rau (v strede) a minister zahraničných vecí Severného Macedónska Bujar Osmani (druhý vpravo) sa zúčastňujú tlačovej konferencie po záverečnom zasadnutí stretnutia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe v poľskom Lodži. Foto: ČTK / AP / Michal Dyjuk

Bez prijatia záverečného dokumentu sa v piatok (2. 12.) v Lodži skončilo dvojdňové rokovanie ministrov zahraničia štátov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).

Na pozadí vojny Ruska proti Ukrajine sa ministri nedokázali dohodnúť na spoločnej rezolúcii, napísala agentúra DPA.

Konsenzu sa nepodarilo dosiahnuť, konštatoval súčasný predseda OBSE, poľský minister zahraničia Zbigniew Rau, ktorý rokovania hostil. „Je to najťažší rok v histórii organizácie, dôvod je dobre známy,“ povedal Rau.

Ukrajina aj Rusko patria medzi 57 členských štátov OBSE. Schôdzka v Lodži sa však konala bez šéfa ruskej diplomacie Sergeja Lavrova.

Poľsko mu odmietlo vydať víza vzhľadom na to, že sa naň vzťahujú sankcie Európskej únie. Namiesto toho Rusko zastupoval jeho stály predstaviteľ pri OBSE Alexander Lukaševič.

Zbavenie hlasovacích práv

Americký veľvyslanec pri OBSE Michael Carpenter podľa webu televízie Belsat v Lodži hovoril o možnosti, že by Rusko a Bielorusko mohli zbaviť hlasovacích práv, aby nemohli blokovať rozhodovanie a činnosť organizácie.

Nespresnil však, aké prostriedky by sa mohli uplatniť, aby zabránili Moskve a Minsku narúšať konsenzus. Veľvyslanec pred novinármi reagoval, že plánuje na príslušnom mechanizme pracovať.

„Nájdeme spôsob, aby sa dalo spoločne pracovať, aj keby to vyžadovalo zmeny niektorých pravidiel,“ povedal.

Pripomenul, že OBSE ako prvá medzinárodná organizácia poslala na Ukrajinu misiu dokumentujúcu vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti.

„Budeme ďalej izolovať Rusko a Bielorusko, poženieme ich k zodpovednosti, budeme odhaľovať porušovanie ľudských práv a vojnové zločiny,“ sľúbil Carpenter.

Dodal, že Bielorusko, ktoré poskytlo Rusku svoje územie k útoku proti Ukrajine, je účastníkom tejto agresie. Bieloruský režim navyše drží za mrežami skoro 1 500 politických väzňov.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Svet