Súčasný francúzsky prezident Emmanuel Macron oslavuje 45 rokov – narodil sa 21. decembra 1977 v Amiens. Obaja jeho rodičia pracovali ako lekári. V roku 2010 sa rozviedli, jeho otec sa znova oženil.
Macron študoval filozofiu na parížskej univerzite Nanterre a v roku 2004 absolvoval prestížnu Národnú školu pre administratívnych úradníkov (ENA) v Štrasburgu.
Začal pracovať ako investičný bankár v banke Rothschild & Cie. V rokoch 2006-2009 bol členom Socialistickej strany (PS).
Verejnosti bol prakticky neznámy do svojho príchodu do vlády v roku 2014, kedy sa stal ministrom hospodárstva. Preslávil sa hlavne zákonom, namiereným proti lacnejšej pracovnej sile zo strednej a východnej Európy.
Takzvaný loi Macron, ktorý obmedzuje voľné podnikanie európskych dopravcov vo Francúzsku, začal platiť od leta 2016. Zahraniční dopravcovia musia vodičom za pracovný čas strávený na území Francúzska platiť tamojšiu minimálnu mzdu.
„Ctižiadostivosť nie je nikdy skromná. Ak skromnosť znamená dosiahnuť priemerný úspech, tak môžem povedať len: nemám záujem.“
Emmanuel macron
Do volebného súboja vstúpil Macron v auguste 2016 so svojou novozaloženou stranou Vpred! (En Marche!), ktorá sa nachádza v strede politickej šachovnice. Strana sa pred parlamentnými voľbami v roku 2017 premenovala na Republiku v pohybe (La République en marche, LREM).
Macron po dvoch rokoch na post ministra hospodárstva rezignoval, pretože sa chcel venovať svojej prezidentskej kampani. Vo voľbách v roku 2017 v druhom kole porazil svoju konkurentku Marine LePenovú so ziskom viac ako 66 % hlasov. Úrad prevzal ako ôsmy a zároveň najmladší prezident Francúzska v ére piatej republiky.
Kritizujú ho, že je prezidentom bohatých
Počas prvej prezidentskej kampane sa Macron zameral predovšetkým na ekonomiku, vďaka čomu upútal väčšiu pozornosť ako ostatní kandidáti. Jeho hlavným cieľom bolo zlepšiť ekonomiku Francúzska a urobiť z nej liberálnu krajinu, ktorá nebude známa najmä vysokými daňami.
Sľuboval znížiť dane o 50 miliárd eur a podporiť podnikanie a inovácie. Ako najmladší a atraktívny kandidát získaval sympatie davov na mítingoch, mal podporu politikov, ekonómov i médií. V druhom kole zvíťazil proti Marine Le Penovej so ziskom 66,06 percenta hlasov.
Obvinenia niektorých oponentov, že je povýšený a že je prezidentom bohatých, Macron to odmieta a súčasne tvrdí, že prezident nemusí byť milovaný, ale je dôležité, aby zabezpečil pokrok svojej krajiny.
Emmanuel Macron uspel aj pri svojej druhej kandidatúre na prezidenta v roku 2022. Po dvoch desaťročiach sa tak stal prvou hlavou štátu, ktorej sa podarilo obhájiť mandát. V druhom kole volieb vyhral rovnako ako pred piatimi rokmi nad krajne pravicovou političkou Marine Le Penovou. Získal viac ako 58 % hlasov.
Progresívny líder
Štyridsaťpäťročný bývalý investičný bankár predstavuje progresívneho lídra, ktorý dokáže nájsť kompromis v spoločenských i ekologických otázkach. S imidžom pokrokového a liberálneho prezidenta zastáva stredovú a pragmatickú politiku.
Vo svojom predvolebnom programe navrhoval aj nepopulárne opatrenia v podobe zvýšenia hranice odchodu do penzie zo 62 na 65 rokov. Tiež chcel viac uvoľniť pracovný trh a usilovať sa o sebestačnejšiu Európsku úniu v oblasti obrany, poľnohospodárstva, energetiky a strategických ekonomických odvetví.
Presadzoval aj sprísňovanie pravidiel pre migrantov a vybudovanie nových jadrových reaktorov.
Od roku 2007 je Macron ženatý so svojou bývalou učiteľkou francúzštiny a latinčiny – Brigitte, ktorá je o 25 rokov staršia ako on. Spoznali sa na strednej škole – na jezuitskom gymnáziu, keď mal Macron len 15 rokov. Jej dcéra bola Macronovou spolužiačkou.
Kvôli rozruchu, ktorý tento vzťah spôsobil, Macron dokončil svoje štúdium na inom gymnáziu. Pár však vo svojom vzťahu pokračoval – najskôr tajne, neskôr aj verejne. Brigitte má tri deti zo svojho predchádzajúceho manželstva.
