Svojou politicko-organizátorskou a publicistickou prácou sa zaradil medzi najvýznamnejšie postavy slovenskej politiky druhej polovice 19. storočia. Politik, právnik, publicista a národný buditeľ Štefan Marko Daxner sa narodil pred 200 rokmi.
Význam Štefana Marka Daxnera pre celé slovenské dejiny, a predovšetkým pre kreovanie slovenskej štátnosti prostredníctvom najzásadnejších dokumentov, je monumentálny, píše Matica slovenská na svojej internetovej stránke.
Štefan Marko Daxner bol slovenský politik, právnik, ekonóm, národný buditeľ, spisovateľ a šľachtic. Taktiež bol spolutvorca historicky významných dokumentov, ako Žiadosti národa slovenského a Memorandum národa slovenského a iniciátor celonárodného zhromaždenia v Liptovskom Svätom Mikuláši a Slovenského národného zhromaždenia v Turčianskom svätom Martine.
Bol tiež členom prvého slovenského národného spolku Tatrín a napokon aj spoluzakladateľ samotnej Matice slovenskej a Slovenskej národnej strany.
Šľachtic z Tisovca
Štefan Marko Daxner pochádza zo šľachtickej rodiny z Tisovca. Narodil sa 26. decembra 1822, deň pred Vianocami. Študoval na školách v Ožďanoch, Spišskej Novej Vsi, Rožňave a napokon na Evanjelickom lýceu v Bratislave. Tam sa zoznámil s Ľudovítom Štúrom. Taktiež študoval na Právnickom lýceu v Prešove, kde v spoločenstve s Jánom Čipkom prednášal históriu Slovanstva na základe Šafárikových Starožitností.
V Tisovci spolupracoval v Hospodárskom spolku s Augustom Horislavom Škultétym a Jánom Čipkom. Spoločne založili verejnú čitáreň. Tiež zbierali prostonárodné povesti a tvorili zábavník pre deti pod názvom Zornička.
Advokátske skúšky zložil v Pešti v roku 1846. Ako advokátsky koncipient pôsobil v Rimavskej Sobote a v Pešti. Potom bol advokátom v Tisovci.
Už v roku 1847 sa začal výrazne politicky angažovať, keď v mestskom dome v Tisovci predstavil malý program. Jeho súčasťou bolo napríklad aj usporiadanie župného zhromaždenia na základe reprezentácie ľudu, aby bola každá obec zastúpená v stoličnom zhromaždení. Tiež v dokumente požadoval spraviť zo slovenčiny úradný jazyk.
Napokon však boli schválené marcové konštitučné zákony, ktoré síce zlikvidovali základy feudalizmu, avšak nezohľadňovali tieto slovenské požiadavky.
V roku 1850 sa Daxner stal zástupcom štátneho komisára Gemersko-malohontskej župy v Rimavskej Sobote. Od roku 1859 pôsobil ako radca župného súdu v Nagykalló (v súčasnosti Maďarsko).
Bol druhým podžupanom Gemersko-malohontskej župy v Rimavskej Sobote od roku 1861 a od 1865 bol prísediacim zmenkového súdu v Debrecíne, kde vyvíjal zrejme poslednú politickú aktivitu, uvádza Matica slovenská.
Za jeho aktivity ho odsúdili na trest smrti
Bol spoluorganizátorom prvého celonárodného programu marcových liptovských Žiadostí slovenského národa v roku 1848, v ktorých stanovil základné politické smerovanie Slovenska.
V marci 1848 sa v Liptovskom Svätom Mikuláši zišli Daxner s Michalom Miloslavom Hodžom, Samuelom Štefanovičom, Jánom Franciscim a Samom Bohdanom Hroboňom, aby pripravili tzv. Liptovské žiadosti.
Súčasťou dokumentu bola žiadosť o výučbu v slovenčine, ale aj jej používanie na úradoch a súdoch. Takisto časť ľudu v zastupiteľských orgánoch a uhorskom sneme.
Túto petíciu prečítal na stoličnom zhromaždení 28. marca hybský notár Ľudovít Klein. Liptovské žiadosti sa spolu s nitrianskymi žiadosťami stali východiskom pre Žiadosti slovenského národa, ktoré boli prerokované na evanjelickej fare v Liptovskom Svätom Mikuláši 10. mája 1848.
„Aby právo našej slovenskej národnosti, ktorej sa odriecť nechceme, ani nesmieme, nám v politickom a spoločenskom živote sväté, poistené bolo a zachránené a nedotknuté na večné časy ostávalo.“
Štefan Marko daxner
Tento dokument, ktorého cieľom malo byť prehĺbenie marcových zákonov, zníženie pôsobenia šľachty a vytvorenie demokratického režimu v Uhorsku patrí z politologického, sociálno-filozofického a filozoficko-právneho hľadiska k najpokrokovejším dokumentom našich dejín. Uviedla Matica slovenská na internetovej stránke.
Za aktivity v slovenskom národnom hnutí ho 10. októbra 1848 zatkli a 3. novembra 1848 v Plešivci spolu s Jánom Franciscim a Michalom Miloslavom Bakulínym odsúdili na trest smrti. V januári 1849 boli z väzenia vyslobodení. Stal sa kapitánom dobrovoľníckeho zboru.
Z jeho iniciatívy zvolali 6. júna 1861 do Martina celonárodné zhromaždenie. Predložil mu vlastný koncept požiadaviek, ktoré vyústili do Memoranda národa slovenského.
Podpora slovenského národa
Podporoval aj vznik slovenského gymnázia v Revúcej. V rokoch 1862 až 1868 a 1872 až 1874 bol aj jeho hlavným dozorcom. Spolu s manželkou ho neustále finančne a materiálne podporoval. Od roku 1872 hospodáril na rodinnom majetku v Tisovci.
V Gemersko-malohontskom senioráte vyvinul osobitné úsilie na obranu slovenských cirkevných zborov a na legislatívnu podporu zriaďovania sirotincov a vdovských opatrovní.
Daxner v egalitárnom duchu požadoval naplnenie prirodzených práv ako právo na život, sebaurčenie, zem, reč, vzdelávanie v materinskej reči a právo na autonómiu. Pokrok chápal ako uskutočnenie týchto práv. Skutočne tak patril k najpokrokovejším sociálnym filozofom a filozofom práva v slovenskej histórii 19. storočia.
Jeho hlavným záujmom spočiatku bola literatúra. Na bratislavskom lýceu založil humoristický časopis Buben, písal balady a drobné prózy. Neskôr sa venoval politickej publicistike. Posmrtne vyšiel výber z jeho publicistiky a spomienok v knihe V službe národa (Bratislava 1958).
Pamiatka na Daxnera
Daxnera pripomínajú mnohé pamiatky, ako napríklad pamätná tabuľa na rodnom dome v Tisovci, pamätá tabuľa Traja sokoli v Plešivci, pomník v Bratislave, po ňom pomenované sedlo v juhozápadnom hrebeni Kriváňa a napokon aj náhrobník na Národnom cintoríne v Martine.
Matica slovenská v júli 2022 odhalila bustu Štefana Marka Daxnera v aleji národných dejateľov pred matičným sídlom v Martine.
