Na hlavný obsah

Voľby 2024

Oficiálne výsledky Eurovolieb 2024 na Slovensku

Eurovoľby

Národný buditeľ Štefan Marko Daxner pomohol vybojovať slovenskú štátnosť

Narodil sa pred 200 rokmi.

Národný buditeľ Štefan Marko Daxner pomohol vybojovať slovenskú štátnosť
Právnik, politik, publicista a národný buditeľ Štefan Marko Daxner. Foto: Wikimedia Commons

Svojou politicko-organizátorskou a publicistickou prácou sa zaradil medzi najvýznamnejšie postavy slovenskej politiky druhej polovice 19. storočia. Politik, právnik, publicista a národný buditeľ Štefan Marko Daxner sa narodil pred 200 rokmi.

Význam Štefana Marka Daxnera pre celé slovenské dejiny, a predovšetkým pre kreovanie slovenskej štátnosti prostredníctvom najzásadnejších dokumentov, je monumentálny, píše Matica slovenská na svojej internetovej stránke.

Štefan Marko Daxner bol slovenský politik, právnik, ekonóm, národný buditeľ, spisovateľ a šľachtic. Taktiež bol spolutvorca historicky významných dokumentov, ako Žiadosti národa slovenského a Memorandum národa slovenského a iniciátor celonárodného zhromaždenia v Liptovskom Svätom Mikuláši a Slovenského národného zhromaždenia v Turčianskom svätom Martine.

Bol tiež členom prvého slovenského národného spolku Tatrín a napokon aj spoluzakladateľ samotnej Matice slovenskej a Slovenskej národnej strany.

Šľachtic z Tisovca

Štefan Marko Daxner pochádza zo šľachtickej rodiny z Tisovca. Narodil sa 26. decembra 1822, deň pred Vianocami. Študoval na školách v Ožďanoch, Spišskej Novej Vsi, Rožňave a napokon na Evanjelickom lýceu v Bratislave. Tam sa zoznámil s Ľudovítom Štúrom. Taktiež študoval na Právnickom lýceu v Prešove, kde v spoločenstve s Jánom Čipkom prednášal históriu Slovanstva na základe Šafárikových Starožitností.

V Tisovci spolupracoval v Hospodárskom spolku s Augustom Horislavom Škultétym a Jánom Čipkom. Spoločne založili verejnú čitáreň. Tiež zbierali prostonárodné povesti a tvorili zábavník pre deti pod názvom Zornička.

Advokátske skúšky zložil v Pešti v roku 1846. Ako advokátsky koncipient pôsobil v Rimavskej Sobote a v Pešti. Potom bol advokátom v Tisovci.

Už v roku 1847 sa začal výrazne politicky angažovať, keď v mestskom dome v Tisovci predstavil malý program. Jeho súčasťou bolo napríklad aj usporiadanie župného zhromaždenia na základe reprezentácie ľudu, aby bola každá obec zastúpená v stoličnom zhromaždení. Tiež v dokumente požadoval spraviť zo slovenčiny úradný jazyk.

Napokon však boli schválené marcové konštitučné zákony, ktoré síce zlikvidovali základy feudalizmu, avšak nezohľadňovali tieto slovenské požiadavky.

V roku 1850 sa Daxner stal zástupcom štátneho komisára Gemersko-malohontskej župy v Rimavskej Sobote. Od roku 1859 pôsobil ako radca župného súdu v Nagykalló (v súčasnosti Maďarsko).

Bol druhým podžupanom Gemersko-malohontskej župy v Rimavskej Sobote od roku 1861 a od 1865 bol prísediacim zmenkového súdu v Debrecíne, kde vyvíjal zrejme poslednú politickú aktivitu, uvádza Matica slovenská.

Za jeho aktivity ho odsúdili na trest smrti

Bol spoluorganizátorom prvého celonárodného programu marcových liptovských Žiadostí slovenského národa v roku 1848, v ktorých stanovil základné politické smerovanie Slovenska.

V marci 1848 sa v Liptovskom Svätom Mikuláši zišli Daxner s Michalom Miloslavom Hodžom, Samuelom Štefanovičom, Jánom Franciscim a Samom Bohdanom Hroboňom, aby pripravili tzv. Liptovské žiadosti.

Súčasťou dokumentu bola žiadosť o výučbu v slovenčine, ale aj jej používanie na úradoch a súdoch. Takisto časť ľudu v zastupiteľských orgánoch a uhorskom sneme.

Túto petíciu prečítal na stoličnom zhromaždení 28. marca hybský notár Ľudovít Klein. Liptovské žiadosti sa spolu s nitrianskymi žiadosťami stali východiskom pre Žiadosti slovenského národa, ktoré boli prerokované na evanjelickej fare v Liptovskom Svätom Mikuláši 10. mája 1848.

„Aby právo našej slovenskej národnosti, ktorej sa odriecť nechceme, ani nesmieme, nám v politickom a spoločenskom živote sväté, poistené bolo a zachránené a nedotknuté na večné časy ostávalo.“

Štefan Marko daxner

Tento dokument, ktorého cieľom malo byť prehĺbenie marcových zákonov, zníženie pôsobenia šľachty a vytvorenie demokratického režimu v Uhorsku patrí z politologického, sociálno-filozofického a filozoficko-právneho hľadiska k najpokrokovejším dokumentom našich dejín. Uviedla Matica slovenská na internetovej stránke.

Za aktivity v slovenskom národnom hnutí ho 10. októbra 1848 zatkli a 3. novembra 1848 v Plešivci spolu s Jánom Franciscim a Michalom Miloslavom Bakulínym odsúdili na trest smrti. V januári 1849 boli z väzenia vyslobodení. Stal sa kapitánom dobrovoľníckeho zboru.

Z jeho iniciatívy zvolali 6. júna 1861 do Martina celonárodné zhromaždenie. Predložil mu vlastný koncept požiadaviek, ktoré vyústili do Memoranda národa slovenského.

Podpora slovenského národa

Podporoval aj vznik slovenského gymnázia v Revúcej. V rokoch 1862 až 1868 a 1872 až 1874 bol aj jeho hlavným dozorcom. Spolu s manželkou ho neustále finančne a materiálne podporoval. Od roku 1872 hospodáril na rodinnom majetku v Tisovci.

V Gemersko-malohontskom senioráte vyvinul osobitné úsilie na obranu slovenských cirkevných zborov a na legislatívnu podporu zriaďovania sirotincov a vdovských opatrovní.

Daxner v egalitárnom duchu požadoval naplnenie prirodzených práv ako právo na život, sebaurčenie, zem, reč, vzdelávanie v materinskej reči a právo na autonómiu. Pokrok chápal ako uskutočnenie týchto práv. Skutočne tak patril k najpokrokovejším sociálnym filozofom a filozofom práva v slovenskej histórii 19. storočia.

Jeho hlavným záujmom spočiatku bola literatúra. Na bratislavskom lýceu založil humoristický časopis Buben, písal balady a drobné prózy. Neskôr sa venoval politickej publicistike. Posmrtne vyšiel výber z jeho publicistiky a spomienok v knihe V službe národa (Bratislava 1958).

Pamiatka na Daxnera

Daxnera pripomínajú mnohé pamiatky, ako napríklad pamätná tabuľa na rodnom dome v Tisovci, pamätá tabuľa Traja sokoli v Plešivci, pomník v Bratislave, po ňom pomenované sedlo v juhozápadnom hrebeni Kriváňa a napokon aj náhrobník na Národnom cintoríne v Martine.

Na snímke busta Štefana Marka Daxnera.
Na snímke busta Štefana Marka Daxnera. Foto: TASR

Matica slovenská v júli 2022 odhalila bustu Štefana Marka Daxnera v aleji národných dejateľov pred matičným sídlom v Martine.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Slovensko