Takmer všetka elektronika na začiatku minulého storočia obsahovala elektrónky. Tie boli však veľké, náročné na spotrebu a nespoľahlivé. Vedci preto postupne začali hľadať niečo nové, čo by dokázalo robiť to, čo robia elektróny – zosilňovať alebo prepínať elektrický signál.
Po predchádzajúcich skúsenostiach padla voľba na polovodiče, na ktorých pracoval aj tím z americkej spoločnosti Bell Telephone Laboratories v zložení John Bardeen, Walter Brattain a William Shockley.
Pred 75 rokmi, 23. decembra 1947, táto trojica demonštrovala prvý polovodičový tranzistor na svete. Spôsobili tým revolúciu v elektronike.
Prvý tranzistor o veľkosti hrášku
Polovodiče sú prvky, ktoré majú nižšiu vodivosť ako kovy a vyššiu vodivosť ako izolanty. Ich odpor sa navyše mení napríklad v závislosti od teploty alebo svetla.
Bardeen, Brattain a Shockley prišli s nápadom skombinovať tri polovodičové vrstvy s rôznymi typmi vodivosti a vytvoriť tranzistor, ktorý by sa správal ako bežná zosilňovacia a spínacia elektrónka. Vďaka vysokej spoľahlivosti, nízkej spotrebe energie a vysokému výkonu rýchlo začal vytláčať svoju staršiu „sestru“ – elektrónku.
Prvý tranzistor mal veľkosť hrášku a verejne ho predstavili v júni 1948. Spočiatku sa nezdalo, že ide o jeden z najpozoruhodnejších objavov v histórii. Napríklad zástupcovia spoločnosti Philips, v tom čase najväčšieho výrobcu elektroniky, tvrdili, že ich tento nový vynález neohrozuje.
Karta v prospech tranzistora, ktorého názov je skratkou anglických slov „transfer“ a „resistor“, teda „prenosový odpor“, sa začala otáčať niekoľko rokov po jeho demonštrácii.
Využitie tranzistorov
Tranzistor sa najprv uplatnil v načúvacích prístrojoch a čoskoro v prvých tranzistorových prijímačoch, ktoré sa stali módnym hitom. Začala sa nová éra elektroniky.
Tranzistory sa dodnes používajú nielen v rádiách, televízoroch a telefónoch, ale napríklad aj v satelitoch a kardiostimulátoroch. Objav tranzistora spôsobil revolúciu aj vo svete počítačov.
V priebehu rokov sa tranzistory naďalej zmenšovali a za niekoľko rokov sa pôvodný 15 mm valec s priemerom pol centimetra zmenšil na veľkosť špendlíkovej hlavičky.
Miniaturizácia sa však nezastavila a objavili sa moderné procesory, v ktorých možno na malú plochu vtesnať stovky miliónov tranzistorov. Napríklad prvé tranzistorové rádiá používali len asi štyri tranzistory.
Odborníci odhadujú, že v súčasnosti pripadá na každého obyvateľa planéty približne jedna miliarda tranzistorov.
Trojica vedcov získala Nobelovu cenu
Slávne „tranzistorové trio“ dostalo v roku 1956 za svoj vynález Nobelovu cenu za fyziku. Postupne sa ich cesty však rozišli.
Brattain zostal celý život verný spoločnosti Bell Telephone Laboratories, zatiaľ čo Bardeen sa po odchode zo spoločnosti venoval výskumu supravodivosti. V roku 1972 mu bola za prácu v tejto oblasti po druhýkrát udelená Nobelova cena za fyziku.
Shockley založil v roku 1954 spoločnosť Shockley Semiconductor, ktorá bola jedným z impulzov pre vznik kalifornského Silicon Valley, centra moderných technológií.