Príbeh záchrancu stoviek židovských detí Nicholasa Wintona je všeobecne známy, málokedy sa však píše o jeho spolupracovníkoch, bez pomoci ktorých by sa nezaobišiel. Jednou z nich bola Britka Doreen Warrinerová, nositeľka Rádu britského impéria (OBE), ktorá zomrela pred pol storočím, 17. decembra 1972.
Warrinerová patrila k ďalším štyrom ľuďom vo Wintonovom tieni, ktorí po zabraní Sudet v septembri 1938 a následnej okupácii celej krajiny v marci 1939 spoločne s ním vytvorili v Československu záchrannú sieť pre tých najviac ohrozených.
Narodená 16. marca 1904 vo Warwickshire, Warrinerová vyrástla na farme. Vzdelanie získala na Oxfordskej univerzite a na Londýnskej ekonomickej škole (LSE). Záujem o ekonomiku poľnohospodárstva v strednej Európe ju priviedol v roku 1930 aj do Československa.
V čase mníchovskej dohody už vyučovala na univerzite. Po tom, ako sa dozvedela o pohnutých udalostiach v Československu, však opustila nádejnú vedeckú kariéru a miesto na zahraničnú stáž sa vydala do Prahy. „Nemám vôbec žiadnu predstavu, čo robiť, len zúfalé želanie niečo robiť,“ zapísala si vtedy do svojho denníka.
Po svojom príchode v októbri 1938 chcela Warrinerová nejako pomáhať v situácii, ktorá nastala po exode utečencov, z ktorých niektorí sa uchýlili do Československa z Nemecka. Ďalší odišli zo Sudet po ich obsadení a priviezli si so sebou aj rodiny.
Začala zostavovať zoznamy ľudí
Pôvodne zamýšľala utečencom kupovať jedlo a prikrývky, mala na to menšiu sumu od jednej britskej dobrovoľníckej organizácie. Začala obchádzať tábory, no postupne došla k poznaniu, že obyčajná potravinová pomoc nestačí, že týmto ľuďom ide o život. A pustila sa do zostavovania zoznamov tých, ktorí musia odísť do bezpečia.
V decembri 1938 začala pracovať v Britskom výbore pre utečencov z Československa (BCRC), nadviazala spoluprácu s diplomatmi z britského veľvyslanectva v Prahe, ktorí predkladali zoznamy utečencov vládnym úradom v Londýne. Pre najviac núdznych zháňala britské víza a poľské tranzitné víza.
„Čakali na mňa zástupy,“ zapísala si v januári 1939. Zúfalí rodičia sa snažili zabezpečiť prevoz svojich detí do bezpečia. Podľa jej slov „v zvládaní toho chaosu“ veľa závisela od Wintona. Jej úsilie sa v tom čase stalo významným príspevkom k realizácii zásadnej humanitárnej akcie.
Energická Warrinerová osobne jazdila s vlakmi pre utečencov, ktorí sa ďalej do Spojeného kráľovstva dostávali letecky z Poľska alebo loďami z poľských prístavov. Potom sa vracala späť do Československa väčšinou lietadlom.
Všimlo si ju gestapo
Jej aktívna úloha v zachraňovaní utečencov upútala pozornosť gestapa, a tak musela Warrinerová v apríli 1939 opustiť Prahu. V Británii pracovala na ministerstve vojnového hospodárstva.
Neskôr riadila oddelenie potravinovej pomoci, ktorú organizovala Správa Spojených národov pre hospodársku obnovu a pomoc, známejšia pod skratkou UNRRA, pre obnovu Juhoslávie. V roku 1941 jej udelili Rad britského impéria (OBE).
Po vojne sa vrátila k akademickej dráhe, stala sa profesorkou na Londýnskej univerzite, kde pôsobila v oddelení slovanských štúdií.
Doreen Agnes Rosemary Julia Warrinerová zomrela v decembri 1972 na infarkt. Blízki ju pochovali na malom cintoríne v dedine Bloxham, kde predtým už spočinuli jej rodičia. „Ich nádej je nesmrteľná, naplnená slobodou a priateľstvom,“ píše sa na náhrobku pod nánosmi lišajníka.
Pamäte jej pražskej zimy 1938/1939 publikovali posmrtne v roku 1984.