Na lavicu obžalovaných sa pred Štátnym súdom v Prahe posadilo 14 vysokopostavených komunistických a štátnych funkcionárov zaradených do tzv. protištátneho sprisahaneckého centra. Na jeho čele mal stáť Rudolf Slánsky. Medzi obžalovanými boli aj Slováci Vladimír Clementis a Eugen Löbl.
Proces s bývalými vysokými funkcionármi Komunistickej strany Československa (KSČ) sa začal 20. novembra 1952.
Bol najväčším povojnovým politickým procesom s vedúcimi komunistickými predstaviteľmi nielen v Československu, ale aj v celom sovietskom bloku. Bol výrazne ovplyvnený sovietskymi záujmami a bol pripravovaný za priamej účasti sovietskych poradcov, uviedol na svojej internetovej stránke Ústav pamäti národa (ÚPN).
Rudolf Slánsky bol v rokoch 1945 – 1951 generálny tajomník Ústredného výboru (ÚV) KSČ a Vladimír Clementis člen ÚV KSČ a štátny tajomník ministerstva zahraničia. Oboch popravili pred 70 rokmi.
Hlavný žalobca Josef Urválek im kládol za vinu rozvracanie republiky, vlastizradu, hospodárske sabotáže, špionáž pre cudzie mocnosti, zámer zvrhnúť vedenie štátu.
Bývalých vysokopostavených funkcionárov obvinili aj z nepriateľského postoja k Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR) či z intelektuálneho pomeru ku komunistickej strane.
Celá koncepcia procesu vychádzala z potrieb sovietskej zahraničnej politiky. Odvíjala sa od teórie generálneho tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (ÚV KSSZ) Josifa Stalina o zostrovaní triedneho boja, ktorá sa transformovala do tézy o prenikaní nepriateľov do vedenia komunistických strán.
Prípravu tohto, ale aj iných politických procesov, mali na starosti členovia Štátnej bezpečnosti (ŠtB) a sovietski poradcovia Vladimír Bojarský a Alexej Besčasnov, uviedol ÚPN.
Jedenásť rozsudkov smrti a tri doživotné tresty
Na základe vykonštruovaných obvinení a vynútených priznaní vyniesol 27. novembra 1952 súd 11 rozsudkov smrti a tri doživotné tresty.
O trestoch nerozhodoval súd. Podľa nôt z Moskvy ich výšku stanovil sekretariát Ústredného výboru komunistickej strany. “Dáme jedenásť špagátov a tri doživotia,” zhrnul jeho rozhodnutie prvý komunistický prezident Klement Gottwald.
Rozsudky smrti vykonali 3. decembra 1952 v pražskej väznici na Pankráci a ich popol príslušníci ŠtB rozsypali na poli neďaleko Prahy. V roku 1963 všetkých občiansky a politicky rehabilitovali.
Vtedajší prokurátori sa neskôr bránili tým, že obžalovaní sa ku skutkom priznali. Boli to však priznania vynútené mučením. Vyšetrovaní museli napríklad desiatky hodín stáť čelom k stene alebo neustále pochodovať. Nedovolili im spať alebo ich často budili.
Dochádzalo k fyzickým atakom a tiež k fingovaným popravám, kde obeti nahovorili, že má poslednú hodinu života. Obvinení sa museli svoje „priznania“ učiť naspamäť, text niekoľkokrát opakovať, bifľovať sa otázky a odpovede, ktoré potom odrecitovali pred súdom.
Procesy prebehli aj v iných štátoch
Podobné vykonštruované procesy prebehli aj v iných štátoch, ktoré patril do sféry vplyvu ZSSR.
Napríklad v Bulharsku v roku 1949 súdili a popravili bývalého generálneho tajomníka Bulharskej komunistickej strany Trajča Kostova.
V Maďarsku sa zase pred súdom ocitli komunistickí funkcionári na čele s exministrom zahraničia Lászlóom Rajkom, ktorého popravili v októbri 1949.
