UNESCO na zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva zaradilo tradíciu chovu lipicanských koní. Ide o deviaty zápis Slovenska na tento zoznam. Organizácia OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru o tom informovala vo štvrtok (1. 12.) na sociálnej sieti twitter.
Slovensko s touto nomináciou uspelo spolu s ďalšími siedmimi krajinami. Okrem Slovenska chov lipicanských koní do zoznamu UNESCO navrhlo Rakúsko, Chorvátsko, Bosna a Hercegovina, Maďarsko, Taliansko a Rumunsko a Slovinsko.
🔴 BREAKING
— UNESCO 🏛️ #Education #Sciences #Culture 🇺🇳 (@UNESCO) December 1, 2022
Just inscribed on the #IntangibleHeritage List: Lipizzan horse breeding traditions.
Congratulations 🇦🇹, 🇧🇦, 🇭🇷, 🇭🇺, 🇮🇹, 🇷🇴, 🇸🇰, 🇸🇮!
ℹ️ https://t.co/n5nd2IfvLJ #LivingHeritage pic.twitter.com/DUmv1WKEDD
Tradícia chovu lipicanských koní sa pôvodne využívala pre habsburský cisársky dvor vo Viedni. Dnes lipicanské kone zohrávajú osobitnú úlohu v každodennom kultúrnom a spoločenskom živote na vidieku, píše UNESCO.
Ako uvádza portál Centra pre tradičnú ľudovú kultúru, Lipican patrí medzi najstaršie kultúrne plemená koní chované vo svete. Vyšľachtený bol v rakúsko-uhorskej monarchii (v žrebčíne Lipica na území dnešného Slovinska) ako elegantný, tvrdý karosiér pre cisárske dvory. Slúžiť mali na prepravu šľachty na dlhé vzdialenosti, na prezentáciu cisárskeho dvora i na výcvik jazdenia pre šľachtu
Samostatná história slovenského chovu plemena lipican začala po vzniku Československej republiky, kedy bol založený štátny žrebčín v Topoľčiankach. Ten nadviazal na kultúrne dedičstvo (cielená plemenitba, chovateľské praktiky, starostlivosť o kone a ich výcvik) rakúskej školy, pripomína Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru.
Agrorezort pripomína, že aktuálne má Národný žrebčín v Topoľčiankach v stajniach 202 jedincov lipicanov.
Kone sú súčasťou podujatí, osláv a slávností, ako sú požehnania koní, karnevalové sprievody a prehliadky. Kone zohrávajú kľúčovú úlohu aj v oblasti terapeutického jazdenia a udržateľného cestovného ruchu.
UNESCO pripomína, že chov lipicanských koní spája komunity už viac ako 450 rokov a vytvára silný pocit spoločnej identity, a to aj prostredníctvom odborného slovníka či úzkeho citového prepojenia medzi chovateľmi a koňmi.
Najvyššia forma ocenenia
Minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan podotkol, že zápis chovu lipicanov v Topoľčiankach do UNESCO vníma ako najvyššiu formu ocenenia jedinečnej šľachtiteľskej a chovateľskej činnosti celých generácií Slovákov.
„Blahoželám Národnému žrebčínu v Topoľčiankach, ktorý sa o zviditeľnenie celej našej krajiny vďaka zápisu do zoznamu UNESCO zaslúžil a želám jeho zamestnancom veľa energie do ďalšej chovateľskej činnosti, ktorou šíria dobré meno našej krajiny vo svete,“ uzatvoril Vlčan.
