Prvá transplantácia ľudského srdca v roku 1967 síce znamenala prevratný posun v medicíne, napriek tomu aj potom pacienti s chorým srdcom stále žili v určitej neistote. Viacerí z nich sa totiž nedočkali vhodného darcu a zomierali.
Tento problém čiastočne vyriešilo umelé srdce. Prvé umelé srdce, ktoré malo slúžiť ako dlhodobejšia náhrada, implantovali pred 40 rokmi, 2. decembra 1982, lekári pod vedením Williama DeVriesa v americkom Utahu.
Nový typ umelého srdca Jarvik 7 skonštruoval americký vedec Robert Jarvik a na jeho vývoji aj na prvej transplantácii sa podieľal vynálezca umelej obličky Willem Kolff. Prvým pacientom so srdcom Jarvik 7 bol vtedy 61-ročný zubár zo Seattlu Barney Clark.
Po operácii z jeho tela vychádzali dve hadice pripojené ku kompresoru s hmotnosťou 180 kilogramov a veľkosťou chladničky, ktoré srdce zásobovali stlačeným vzduchom. Pacient sa prakticky nemohol pohnúť z miesta. Údajne nakoniec žiadal o ukončenie utrpenia, ktoré umocňovala infekcia a zlyhávanie orgánov.
Clark zomrel na mŕtvicu po 112 dňoch. Bill Schroeder, druhý pacient so srdcom Jarvik 7, žil 620 dní.
Pacienti spočiatku nežili dlho
Éru transplantácií „živého“ srdca človeku začal v januári 1964 lekár James Hardy, ktorý v americkom Jacksone transplantoval pacientovi srdce šimpanza, s ktorým však 60-ročný muž prežil len necelé dve hodiny.
Ľudské srdce prvýkrát človeku do tela voperoval v decembri 1967 v juhoafrickom Kapskom Meste profesor Christiaan Barnard, ktorého pacient zomrel po 18 dňoch. V pionierskych časoch takýchto zákrokov prežívalo dlhšie ako rok len asi sedem percent pacientov. Prelom priniesol až v 80. rokoch liek cyklosporín uľahčujúci chorým prijatie cudzieho orgánu.
O prvú transplantáciu srdca sa v Československu pokúsili už osem mesiacov po svetovej premiére takéhoto zákroku lekári v Bratislave pod vedením profesora Karola Šišku. Srdce v tele 50-ročnej pacientky však pracovalo len päť hodín.
Vôbec prvé umelé srdce voperoval do tela človeka v apríli 1969 americký lekár Denton Cooley. Toto umelé srdce však bolo iba mostom na transplantáciu, ktorej sa tiež pacient po 64 hodinách dočkal. Neskôr podľahol zápalu pľúc.
