Na hlavný obsah

Umelé srdce malo slúžiť ako dlhodobejšia náhrada za to „živé“

Prvýkrát ho implantovali pred 40 rokmi.

Typ umelého srdca, ktoré implantovali pacientovi v Bratislave.
Typ umelého srdca, ktoré implantovali pacientovi v Bratislave.Foto: TASR

Prvá transplantácia ľudského srdca v roku 1967 síce znamenala prevratný posun v medicíne, napriek tomu aj potom pacienti s chorým srdcom stále žili v určitej neistote. Viacerí z nich sa totiž nedočkali vhodného darcu a zomierali.

Tento problém čiastočne vyriešilo umelé srdce. Prvé umelé srdce, ktoré malo slúžiť ako dlhodobejšia náhrada, implantovali pred 40 rokmi, 2. decembra 1982, lekári pod vedením Williama DeVriesa v americkom Utahu.

Nový typ umelého srdca Jarvik 7 skonštruoval americký vedec Robert Jarvik a na jeho vývoji aj na prvej transplantácii sa podieľal vynálezca umelej obličky Willem Kolff. Prvým pacientom so srdcom Jarvik 7 bol vtedy 61-ročný zubár zo Seattlu Barney Clark.

Po operácii z jeho tela vychádzali dve hadice pripojené ku kompresoru s hmotnosťou 180 kilogramov a veľkosťou chladničky, ktoré srdce zásobovali stlačeným vzduchom. Pacient sa prakticky nemohol pohnúť z miesta. Údajne nakoniec žiadal o ukončenie utrpenia, ktoré umocňovala infekcia a zlyhávanie orgánov.

Clark zomrel na mŕtvicu po 112 dňoch. Bill Schroeder, druhý pacient so srdcom Jarvik 7, žil 620 dní.

Pacienti spočiatku nežili dlho

Éru transplantácií „živého“ srdca človeku začal v januári 1964 lekár James Hardy, ktorý v americkom Jacksone transplantoval pacientovi srdce šimpanza, s ktorým však 60-ročný muž prežil len necelé dve hodiny.

Ľudské srdce prvýkrát človeku do tela voperoval v decembri 1967 v juhoafrickom Kapskom Meste profesor Christiaan Barnard, ktorého pacient zomrel po 18 dňoch. V pionierskych časoch takýchto zákrokov prežívalo dlhšie ako rok len asi sedem percent pacientov. Prelom priniesol až v 80. rokoch liek cyklosporín uľahčujúci chorým prijatie cudzieho orgánu.

O prvú transplantáciu srdca sa v Československu pokúsili už osem mesiacov po svetovej premiére takéhoto zákroku lekári v Bratislave pod vedením profesora Karola Šišku. Srdce v tele 50-ročnej pacientky však pracovalo len päť hodín.

Vôbec prvé umelé srdce voperoval do tela človeka v apríli 1969 americký lekár Denton Cooley. Toto umelé srdce však bolo iba mostom na transplantáciu, ktorej sa tiež pacient po 64 hodinách dočkal. Neskôr podľahol zápalu pľúc.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Svet