Vystavovali tam diela Goyu, Dalího či Warhola. Dnes popri tvorbe známych umelcov v expozícii visia aj autoportréty rómskych detí. V Tatranskej galérii v Poprade ukázali, ako sa dajú umením prekonať sociálne bariéry.
Pozrite si celú reportáž RTVS:
Väčšina z nich vyrástla v osade v najchudobnejších pomeroch. V chatrčiach bez vody a elektriny. Na pódiu sa ocitajú v celkom inom svete.
Tanec majú v krvi, v galérii sa pod dohľadom lektorov učili ako robiť s hlinou, drôtom, či ceruzou.
„Tieto deti sú z rómskych komunít, z úplne iného sociálneho zázemia ale keď prídu ku nám, cítime sa šťastne. Oni nám odovzdávajú svoju pozitívnu energiu,“ uviedla Anna Ondrušeková mladšia, galerijná pedagogička z Tatranskej galérie Poprad.
„Aj keď to tu vyzerá veľmi živelne , čím viac je to živelné , tým viac je za tým roboty. Za tým sú hodiny, týždne a mesiace tvrdej driny,“ dodal Ivan Akimov, vedúci súboru Kesaj Tchave.
Aj kultovú pieseň o rodnej Zemi z operety Gejzu Dusíka upravili a naspievali v zhode s rómskym temperamentom.
Ich motivácia pramení z výroku , že „ Umenie síce nedokáže vykoreniť chudobu ale môže prinavrátiť dôstojnosť a istotu.“
