Česká divadelná, filmová herečka a dabingová herečka Věra Galatíková sa narodila v roku 1938 v Zlíne. Svoju lásku k divadlu zdedila po svojich rodičoch, píše Československá filmová databáza (ČSFD). Napriek tomu, že vychodila pedagogické gymnázium, na vysokej škole sa rozhodla študovať svoju vášeň, herectvo. Od jej úmrtia 20. decembra ubehlo 15 rokov.
Herečka svoje detstvo prežila v Pasekách na úpätí Vizovickej vrchoviny. Jej matka bola nadšenou ochotníčkou a s manželom často chodili do divadla. Od svojich štrnástich rokov sa preto túžila stať herečkou. Jej rodičia však milovali divadlo len ako zábavu a svoju dcéru od herectva odhovárali.
Podľa Českej televízie (ČT) chceli, aby išla na školu, po ktorej by si našla „normálnu“ prácu. Začala preto študovať na strednej pedagogickej škole v Kroměříži. Po škole rok učila vo Vracove. Učiteľstvo ju síce bavilo, no čoraz viac ju to ťahalo k herectvu. Vďaka príhovoru farára rodičia s jej plánom nakoniec súhlasili.
Galatíková vyštudovala Janáčkovu akadémiu múzických umení (JAMU) v Brne, kde sa zároveň prvýkrát stretla so svojím budúcim manželom hercom Ladislavom Freyom.
Začala hrať hneď po škole
Po skončení štúdií ihneď získala prácu vo Východočeskom divadle v Pardubiciach. Pôsobila tam päť rokov. Neskôr pôsobila v pražskom Činohernom klube, potom v Divadle S. K. Neumanna v Libni a v Mestských divadlách pražských. Následne sa stala členkou Národného divadla, kde hrala až do svojej smrti. Hosťovala však aj na menších scénach.
K jej divadelným úlohám patrila kráľovná Kristýna v rovnomennej hre Augusta Strindberga, Raněvská v Čechovovom Višňovom sade či Júlia v komédii Guya Boltona Júlia, ty si čarovná.
Hoci sa Galatíková príležitostne objavovala aj v komédiách, režiséri ju obsadzovali skôr do drám, v ktorých hrala väčšinou životom skúšané, utrápené ženy (manželky, matky, učiteľky). Bola obdarená smutnými krásnymi očami a príjemným hlasom, ktorý znel len veľmi dramaticky. Na jednej strane bola vitálna, živá a živočíšna, na druhej strane vedela pôsobiť pokojne a veľmi dôveryhodne. Na svoje úlohy sa starostlivo pripravovala a dokázala skúšať až do omdlenia, aby sa na javisku priblížila absolútnej dokonalosti, čo sa mohlo odraziť na jej zdraví. V osobnom živote bola veľmi otvorená – vedela otvorene povedať svoj názor. Svoje osobné zlyhanie považovala za svoj podpis na takzvanom Anticharte, ktorý v rokoch 1989-90 šťastne odčinila svojou silnou angažovanosťou za Nežnú revolúciu. Za to potom dostala množstvo nenávistných, hrubých a výhražných anonymných listov.
Věra Galatíková natočila svoj prvý film ešte ako študentka. Hrala v ňom jednu z hlavných úloh v slovenskej dráme Havrania cesta. Výraznú úlohu Lenory, macochy rytiera Ondreja, stvárnila vo Vláčilovej historickej dráme Údolie včiel.
Herečka sa podľa ČT objavovala vo filmoch aj v televízii. avšak len v epizódnych úlohách. Veľká úloha Viery, druhej polovice bezdetného páru, ju čakala v televíznom filme Neskoré leto. Ďalšiu významnú úlohu Heleny Plívovej, matky dcéry športovca pripútanej na lôžko, stvárnila v psychologickej dráme Zrkadlo pre Kristínu.
V 90. rokoch sa Galatíková objavovala v televízii a vo filme len zriedkavo a v menších úlohách. Zohrala však dôležitú úlohu v dabingu – svoj hlas prepožičala francúzskej herečke Annie Girardotovej, píše Česká televízia.
Oceňovaná a inšpiratívna
V roku 1988 Věru Galatíkovú vyhlásili za zaslúžilú umelkyňu. O štyri roky neskôr 1994 získala divadelnú Cenu Thálie za úlohu kráľovnej Hekabe a v roku 2000 dostala Cenu Františka Filipovského za celoživotné dielo v dabingu.
V roku 1997 o nej napísala Zuzana Sílová knihu – Věra Galatíková: obrazy údělu ženy. Neskôr Ladislav Chmel prišiel s monografiou Věra Galatíková: úděl statečné ženy. Kamila Vondrová o herečke v roku 2009 nakrútila dokumentárny film v rámci cyklu Predčasné úmrtia s názvom Královna z Valašska.
Herečka bola vydatá za herca Ladislava Freja a vychovali spolu v šťastnom manželstve dve deti, dcéru Kristínu a Ladislava mladšieho. Tí sa potom stali hercami, uvádza ČT. Galatíková niekoľko rokov bojovala s rakovinou pľúc. Nakoniec v roku 2007 tento boj prehrala.
