V Amazónii za posledných bezmála štyridsať rokov ubudlo desať percent pôvodnej vegetácie, čo je zhruba tretina rozlohy Európskej únie. Z väčšiny ide o dažďové pralesy. Na čele odlesňovania stojí Brazília, uvádza podľa agentúry AP nová štúdia.
Medzi rokmi 1985 a 2021 sa odlesnená plocha v Amazonii prudko zvýšila zo 490 000 štvorcových kilometrov na 1,25 milióna, čo je bezprecedentný nárast. Uviedlo združenie mimovládnych organizácií RAISG, ktoré na štúdii spolupracovalo s kartografickým projektom Mapbiomas.
K výsledku dospeli autori štúdie na základe každoročného satelitného snímkovania v Bolívii, Peru, Ekvádore, Kolumbii, Brazílii, Venezuele, Suriname, Guyane a Francúzskej Guyane.
„Straty sú obrovské, prakticky nezvratné,“ uvádza sa vo vyhlásení organizácie RAISG. „Údaje predstavujú oranžové svetlo a vyvolávajú naliehavú potrebu koordinovaných, rozhodných a presvedčivých medzinárodných opatrení.“
Brazília, ktorej patria približne dve tretiny plochy Amazónie, stojí tiež na čele odlesňovania tohto regiónu. Za takmer štyri desaťročia zničili 19 % jej dažďového pralesa. Predovšetkým pre rozširovanie chovu dobytka, ktoré podnecuje budovanie nových ciest. Na túto krajinu pripadá 84 % všetkých zničených pralesov v Amazónii za dané obdobie.
Podľa štúdie zverejnenej v roku 2021 v časopise Nature je odlesňovanie také rozsiahle, že východná Amazónia prestala byť pre Zem pohlcovačom oxidu uhličitého a stala sa, naopak, jeho zdrojom.
V roku 2021 pokrývali 74 % rozlohy Amazónie tropické dažďové lesy a deväť percent ostatné prirodzené typy vegetácie. Oblasť s rozlohou 8,5 milióna štvorcových kilometrov obýva podľa odhadov okolo 47 miliónov ľudí.
„V celej Amazónii je uložených najmenej 75 miliárd ton oxidu uhličitého,“ uviedol Wayne Walker, výskumný pracovník amerického inštitútu Woodwell Climate Research Center. „Keby všetok tento oxid uhličitý okamžite skončil v atmosfére, predstavovalo by to asi sedemnásobok celosvetových ročných emisií,“ dodal.
