Je laureátom viacerých filmových a divadelných ocenení. Dlho ale vnútorne bojoval so svojím mladíckym vzhľadom a tomu prislúchajúcim rolám chlapcov.
Zlom v kariére nastal, keď si v muzikáli Na skle maľované nechal kvôli svojej postave narásť fúzy a trošku pribral. Potom sa cez úlohy mládencov postupne prepracoval až k vynikajúcim charakterovým rolám.
V pondelok (30. 1.) má 75 rokov slovenský divadelný, filmový a dabingový herec Dušan Tarageľ.
Narodil sa 30. januára 1948 v Pribyline. Počas štúdia na martinskom gymnáziu zvažoval Dušan Tarageľ, že po vzore svojho otca, ktorý bol vedúcim plemenárskej stanice, pôjde študovať na veterinu.
Na školu ho prijal Ladislav Chudík
Nakoniec ho na Vysokú školu múzických umení (VŠMU) v Bratislave prijal legendárny herec Ladislav Chudík, ktorý sa stal jeho ročníkovým profesorom. Štúdium herectva ukončil v roku 1971 a hneď po škole nastúpil do Činohry Slovenského národného divadla (SND).
Bol jedným z desiatich hercov, ktorých prijal na VŠMU Ladislav Chudík, pričom deviati z nich boli Bratislavčania.
„Bolo to hrozné: Kukura – Bratislava, Durdík – Bratislava, Hric – Bratislava, Kocúriková – Bratislava, Laurinc – Bratislava. A naraz Tarageľ – Pribylina. Tak som potom Lacovi Chudíkovi hovoril, že ma prijal do divadla len preto, aby mal v ročníku jedného, čo vie narúbať drevo a podojiť kravu. Aj on sa zasmial vtedy na tom,“ povedal pri príležitosti svojho jubilea Dušan Tarageľ.
Stvárnil množstvo zaujímavých postáv
Najmä v 70. a 80. rokoch minulého storočia patril k vtedajšej hereckej elite. Počas svojej bohatej kariéry stvárnil množstvo zaujímavých postáv, či už v divadle, v televíznych inscenáciách alebo vo filmoch.
Vo vážnom repertoári zaujal psychologicky prepracovanými kreáciami, vyznačujúcimi sa verbálnou kultivovanosťou prejavu.
Patrili medzi ne okrem iných najmä postavy Nikolaja (Vojna a mier, 1974), Petra Sokolova (Poslední, 1976) a Fernanda (Leto v Nohante, 1981). Obdivuhodne zvládol aj interpretácie postáv svojich rovesníkov v pôvodných slovenských hrách ako napríklad rolu Pavla Jesenského (Sólo pre bicie hodiny, 1972) či Mikiho (Meridián, 1974).
Za najväčší úspech v čase, keď skončil VŠMU bolo pre neho prijatie do SND. „Dostal som angažmán, to bol pre mňa šok. Nemal som kde bývať, keďže som bol z Liptova. Nemal som v Bratislave žiadnu rodinu. Býval som na podnájme,“ priblížil Tarageľ.
Za umelecký úspech považuje to, že hneď hral u všetkých režisérov. „Počas prvej sezóny ma obsadil profesor Jozef Budský, Karol Zachar a Pavol Haspra, ktorý sa stal neskôr mojim režisérom. Bol som Hasprovec, tak ma vtedy volali,“ dodal herec.
Jeho vzormi boli Poitier i Machata
V 80. rokoch 20. storočia sa paleta Tarageľových postáv rozšírila o zložité typy, ktoré pod povrchom bodrosti skrývali rôzne charakterové deformácie.
Taký bol napríklad prednosta pošty (Revízor, 1982), Figaro (Figarov rozvod, 1983), Andrej Prozorov (Tri sestry, 1984), Pistol (Henrich IV., 1984). Účinkoval tiež v hre Jozefa Gregora Tajovského Ženský zákon (1996), v najslávnejšej veršovanej heroickej komédii Edmonda Rostanda Cyrano z Bergeracu (2005), či v hre Victora Huga (Kráľ sa zabáva, 2007).
Jeho zahraničným vzorom bol herec Sidney Poitier. „Zo slovenských hercov som absolútne obdivoval Ivana Mistríka, ktorý mi napokon robil aj oponenta mojej diplomovej práce. A potom plejáda skvelých hercov a herečiek ako Gustáv Valach, Karol Machata, Mária Prechovská, Hana Meličková, neskôr Emília Vášáryová a Božidara Turzonovová. Nedalo by sa to ani spočítať, jeden lepší herec ako druhý,“ priblížil Dušan Tarageľ.
Na filmovom plátne
Umelec stvárnil množstvo postáv aj na filmovom plátne. Významnejšiu hereckú príležitosť dostal v dráme Keby som mal dievča (1976). Hral tiež vo filmoch Stratená dolina (1976), Hodiny (1980), Otec (1981), Návrat Jána Petru (1984) a Kto ste, Jozef Gabčík? (1987).
Rozsiahlu televíznu filmografiu Tarageľa tvoria okrem iných také známe tituly ako Meridián (1975), Sváko Ragan (1976), Louis Pasteur (1977), Vianočné oblátky (1977), Jennie Gerhardtová (1979), Na skle maľované (1980), Chlap prezývaný Brumteles (1982), Jahňa chudobného (1992) alebo Chaos (2000).
Svoj hlas prepožičal v dabingu postavám vo vyše 130 filmoch a približne v 30 seriáloch.
„Dodnes je to tak, že keď sa idem pozrieť na predstavenie do divadla, kde nehrám, tak som vždy milo prekvapený a šokovaný, že asi naozaj tam vyberajú tú najvyššiu kvalitu. Aj mladí herci, čo nastúpili po nás, sú skvelí. Ja som nadšený, že som ešte stále v divadle,“ uviedol.
Oceňovaný herec
Dušan Tarageľ získal za svoju tvorbu viacero ocenení. Za divadelnú postavu Luncha v hre Gavalieri mu v roku 1975 udelili Cenu Janka Borodáča. Cenu Literárneho fondu za stvárnené postavy si prevzal dvakrát. V roku 1975 za divadelnú postavu Mikiho v hre Meridián a v roku 1995 za divadelnú postavu Uhríka v hre Kým kohút nezaspieva.
V roku 1976 získal Cenu za herecký výkon na Medzinárodnom filmovom festivale (MFF) v Karlových Varoch za filmovú postavu Vlada v hre Keby som mal dievča.
Cenu Literárneho fondu za celoživotné dielo si prevzal v roku 2011.
