Sándor Petőfi, narodený ako Alexander Petrovič, bol jeden z najväčších maďarských básnikov a revolucionár, ktorý symbolizoval maďarskú túžbu po slobode. Od jeho narodenia uplynulo na Nový rok (1. 1.) 200 rokov.
Petőfi prežil búrlivú mladosť. Študoval na ôsmich rôznych školách, krátko pôsobil v skupine potulných hráčov a narukoval ako radový vojak, ale pre zlý zdravotný stav bol čoskoro z armády prepustený. Portál Britannica píše, že veľa cestoval po Uhorsku, väčšinou pešo.
Už ako školák prejavoval veľký záujem o javisko a literatúru a v roku 1842 mu vyšla prvá báseň. Po rokoch peripetií sa v roku 1844 na odporúčanie Mihálya Vörösmartyho, vtedy popredného maďarského básnika, stal pomocným redaktorom literárneho časopisu Pesti Divatlap.
Jeho prvá básnická zbierka Versek vyšla v tom istom roku a hneď ho preslávila, hoci tón jeho básní mnohých pohoršoval. V roku 1847 sa oženil s Júliou Szendreyovou, ktorá inšpirovala jeho najlepšie milostné básne, podotýka Britannica.
Petőfi bol revolucionárom
Petőfi zohral vedúcu úlohu v literatúre v období pred vypuknutím maďarskej revolúcie v roku 1848. Po roku 1847 spolu s Mórom Jókaiom redigoval časopis Életképek.
Bol horlivým stúpencom Francúzskej revolúcie, kritizoval sociálne pomery vo svojej krajine, útočil na výsady šľachty a monarchie. Z politického hľadiska bol extrémnym radikálom a inšpiratívnym agitátorom. Britannica však píše, že mu chýbali skúsenosti a nepodarilo sa mu získať miesto v parlamente.
Jeho básne žiarili politickou vášňou a jedna z nich, Talpra magyar (Povstaň, Maďar), napísaná v predvečer revolúcie, sa stala jej hymnou.
Počas revolúcie sa stal pobočníkom generála Jozefa Bema, vtedajšieho veliteľa sedmohradskej armády, ktorý mal k trochu nevýbojnému, ale nadšenému básnikovi veľkú náklonnosť. Petőfi zmizol počas bitky pri Segesvári 31. júla 1849 a predpokladalo sa, že zahynul v bojoch, hoci jeho telo sa nikdy nenašlo. Neskôr sa zdiskreditovali tvrdenia, že Petőfiho zajali a poslali na Sibír.
Spojil realizmus s humorom
Petőfiho poézia sa vyznačuje realizmom, humorom a opisnou silou a preniká osobitou živelnosťou, opisuje Britannica. Zaviedol priamy, nenáročný štýl a jasnú, neornamentálnu stavbu, ktorú si prispôsobil z národných ľudových piesní.
Táto jednoduchosť bola o to pútavejšia, že sa v nej odhaľovali jemné emócie a politické či filozofické myšlienky. Vplyv ľudovej poézie a populizmu 19. storočia sa Petőfiho tvorbe veľmi výrazne prejavuje spolu s rôznymi inými vplyvmi.
Petőfi podľa portálu Goodreads vynaliezavým spôsobom čerpal zo zdrojov, ako sú klišé motívy dobovej almanachovej poézie, a poznal diela významných literárnych osobností svojej doby vrátane Percyho Bysshe Shelleyho, Pierra-Jeana de Bérangera a Heinricha Heineho.
Z jeho epických básní patrí medzi najpopulárnejšie János vitéz (1845), podmanivá rozprávka. Podľa Britannicy Petőfiho popularita v Maďarsku nikdy neklesla.
