Útočník s číslom deväť bol v mladosti skvelý technik, veľký bojovník, kanonier, miláčik tribún, ktorého vlastní milovali a súperi preklínali.
Golonka ako dlhoročný center bratislavského Slovana, ale aj hrdý reprezentant Československa vynikal na ľade ostrosťou vo všetkých herných činnostiach a aj preto si vyslúžil prezývku „Žiletka“. V piatok (6. 1.) oslavuje 85. narodeniny.
Pamätníci nielen slovenského, ale aj svetového hokeja dodnes spomínajú na Golonkove súboje s robustným ZSSR Alexandrom Ragulinom či nekompromisným „tvrďasom“ Kanaďanom Alom Dewsburym.
Legendárny hokejista štartoval na ôsmich majstrovstvách sveta (MS) a troch zimných olympijských hrách (ZOH).
Z MS si odniesol štyri striebra (1965, 1966, 1967, 1968) a tri bronzy (1959, 1964, 1969). Na ZOH 1968 v Grenobli priviedol ako kapitán československú reprezentáciu k strieborným medailám, štyri roky predtým získal na olympiáde v Innsbrucku bronz.
Za Slovan hrával 14 rokov, ale na titul v československej lige sa mu siahnuť nepodarilo. Dva majstrovské tituly však dosiahol ako tréner nemeckých klubov SC Riessersse a EC Kolín.
Niekdajší hokejový rebel je od roku 1999 člen Siene slávy Medzinárodnej hokejovej federácie (IIHF), od roku 2002 aj Siene slávy slovenského hokeja. V roku 2004 sa stal členom Siene slávy nemeckého hokeja a v roku 2010 aj členom Siene slávy českého hokeja. V roku 2003 Golonkovi udelil vtedajší slovenský prezident Rudolf Schuster Pribinov kríž II. triedy.
Zo zápasov si odniesol 305 stehov na tele
Neúnavný komentátor, ale aj otvorený kritik diania v slovenskom hokeji, si z tvrdého a najrýchlejšieho kolektívneho športu okrem úspechov a nezabudnuteľných príhod odniesol aj 305 stehov na tele a sedemkrát zlomený nos.
Jozef Golonka sa narodil 6. januára 1938 v Bratislave. Ešte v roku 1955 sa vrcholovo venoval paralelne dvom športom – tenisu a hokeju. V roku 1956 vyhral Pardubickú juniorku a stal sa tenisovým juniorským majstrom Československa. Napokon dal prednosť hokeju, v ktorom sa stal nespochybniteľnou legendou.
Za Slovan, vtedy ešte Sokol NV Bratislava, nastúpil ako 17-ročný v roku 1955. Belasé farby bratislavského klubu hájil do roku 1969, s krátkou prestávkou v rokoch 1957-1959, keď ako vojak základnej vojenskej služby pôsobil v Dukle Jihlava.
Drží historický rekord
V najvyššej československej súťaži odohral 330 zápasov a s 298 gólmi to dotiahol až do Klubu ligových kanonierov. V sezóne 1960/1961 bol kráľom ligových strelcov.
Medzi rokmi 1969 až 1972 pôsobil v nemeckom SC Riesersee, za ktorý odohral 104 zápasov a nastrieľal 44 gólov. Hráčsku kariéru zakončil v Lokomotíve Bučina Zvolen (dnes HKM Zvolen), kde hrával do roku 1975.
Dres československej reprezentácie si obliekol v 134 dueloch, v ktorých súperových brankárov prekonal 82-krát, čo je historický rekord, ktorý v reprezentácii, či už federálnej alebo slovenskej, neprekonal žiadny Slovák. Druhý v poradí je s 80 gólmi Miroslav Šatan.
Z MS má Golonka štyri striebra (1965, 1966, 1967, 1968) a tri bronzy (1959, 1964, 1969). Tri štarty na ZOH premenil na dva vzácne kovy. Z Innsbrucku si v roku 1964 odniesol bronz a v roku 1968 v Grenobli ako kapitán priviedol reprezentačný tím k strieborným medailám.
Pamätné duely so ZSSR
Najpamätnejšie súboje z Golonkovej reprezentačnej kariéry boli duely so ZSSR. Nezabudnuteľné bolo víťazstvo 5:4 nad zbornou na olympiáde v Grenobli. V zápase Golonka strelil dva góly. Politickú príchuť mali aj víťazstvá na MS 1969 v Štokholme, v čase okupácie Československa vojskami ZSSR.
Po prvej výhre československí reprezentanti odišli z ľadu bez toho, aby súperom podali ruky. Pred druhým duelom si päť hráčov vrátane Golonku prelepilo na drese päťcípu hviezdu na vtedajšom štátnom znaku ČSSR.
Keď ukončil aktívnu hráčsku kariéru pôsobil ako tréner nemeckých klubov SC Riessersee, EC Kolín, ESD Iserlohn, EHC Norimberg. Trénoval aj švajčiarsky HC Davos, rakúsky tím EW Viedeň a český Zetor Brno a, samozrejme, nemohol chýbať ani na striedačke milovaného Slovana.
Okrem klubov viedol československú reprezentáciu do 20 rokov, B-tím bývalej ČSSR. Trénoval aj reprezentačný A-tím Slovenska, ktorý viedol na Svetovom pohári 1996 a MS 1997.
