Odborníci varujú pred zneužívaním umelej inteligencie. Napríklad takzvaný četbot ohromuje vyspelou komunikáciou, no čoraz častejšie ho využívajú na písanie akademických prác, či dokonca hekerské útoky.
Dobrý sluha, ale zlý pán. V prípade umelej inteligencie to platí dvojnásobne. Roboty, či už zo železa, alebo v podobe programov, dokážu zautomatizovať činnosti, vyhodnocovať situácie a ovplyvniť ich budúci vývoj. Rovnako, ako ľudia. Vedia to však mnohonásobne rýchlejšie a bez emócií. Práve to, podľa odborníkov, predstavuje hrozbu pre ľudstvo.
Pozrite si celú reportáž RTVS:
„Úplne najzákladnejšia obava spočíva v tom, že žiadny systém nie je neomylný a teda aj umelá inteligencia môže trebárs zabiť niekoho nevinného. Taktiež sa ponúka možnosť nejakého zneužitia v podobe napríklad cieleného hekerského útoku,“ uviedol Martin Hodás, editor technologického magazínu Živé.sk
Umelú inteligenciu popularizujú v posledných mesiacoch takzvané četboty. Prezentujú ich ako obyčajné jazykové modely. Bezpečnostní analytici však už zaznamenali prípady, keď sa ich zločinci snažili využiť na kybernetický útok.
„Už teraz je dôkaz o tom, že útočníci používajú umelú inteligenciu. Či to nazveme strojové učenie, alebo umelá inteligencia, jednoducho nejaké softvérové nástroje, ktoré im umožňujú urobiť veľa operácií, učiť sa a prispôsobovať sa podmienkam, na ktoré cielia,“ povedal David Dvořák, analytik, zakladateľ auditori.it.
Na problém týchto jazykových modelov upozorňujú aj pedagógovia. Za mnohých študentov totiž píšu domáce úlohy či slohové práce.
Môžu však napodobniť aj prácu takzvaných ruských trollov, ktorí sa snažili ovplyvniť aj americkú voľbu prezidenta v roku 2016. Avšak bez stoviek zamestnancov a niekoľko-miliónového rozpočtu.
Odborníci napriek tomu vidia v umelej inteligencii veľký prínos. Svoje miesto už má v zdravotníctve. Zistili, že četbot dokáže identifikovať v spontánnej debate sklon k demencii. A to až v 80-tich percentách prípadov.
