Blížiace sa referendum opäť otvorilo diskusiu o jeho právnej sile či potrebnej účasti. Podľa niektorých odborníkov – ak je neplatné – mení sa len na drahý prieskum verejnej mienky. Iní zase hovoria, že ak má nejaké hlasovanie silu zmeniť ústavu, aktuálne nastavená účasť je primeraná.
Na to, aby bolo na Slovensku referendum platné, musí prísť hlasovať najmenej 50 % plus jeden oprávnený volič. Niektorí ústavní právnici považujú kvórum referenda za veľmi vysoké.
„To znamená, že potrebujete naozaj kritickú väčšinu,“ dodal Vincent Bujňák, ústavný právnik, Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave.
Odporcovia referendovej otázky podľa neho nepôjdu zahlasovať proti, skôr sa referenda vôbec nezúčastnia. To znižuje šancu, aby bolo platné. Riešením by bolo takzvané plávajúce kvórum.
„To by znamenalo, že by sme zobrali účasť vo voľbách do parlamentu, ktoré boli naposledy. To znamená napríklad v roku 2020 bola istá účasť a teraz z tejto účasti by bolo potrebné aby nadpolovičná väčšina z tohto počtu ľudí prišla zahlasovať na referendum,“ ozrejmil Bujňák.
Pozrite si celú reportáž RTVS:
Kvórum je podľa odborníka na ústavné právo vysoko nastavené aj preto, lebo výsledok platného referenda má zásadný účinok.
„Platný výsledok referenda nie je po dobu troch rokov možné zmeniť ani ústavným zákonom. Občania v tom referende, v prípade, že je platné, môžu rozhodnúť aj o zmene ústavy,“ povedal Radoslav Procházka, odborník na ústavné právo.
Zmene inštitútu by mala teda predchádzať širšia diskusia. Napríklad o prísnejšom obsahu referenda.
Na Slovensku sa podľa odborníkov tiež nevyriešila otázka zberu podpisov.
„Tie sa môžu zberať roky a potom sa vyhlasovať referendum o otázke, ktorá už momentálne nemusí vôbec rezonovať v spoločnosti,“ dodal Kamil Baraník, ústavný právnik, Právnická fakulta Univerzity Mateja Bela, Banská Bystrica.
