Pred 25 rokmi, 29. januára 1998, podpísali vo Washingtone zástupcovia 15 krajín a agentúr pre kozmické lety medzivládnu dohodu o vybudovaní a prevádzke Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS). Predchádzajúce plány na vznik podobného zariadenia zatienila studená vojna.
Vlastná stavba stanice začala koncom roku 1998, keď raketa Proton vyniesla na obežnú dráhu prvý modul, ruskú Zarju. Ako druhý sa na palube raketoplánu Endeavour do vesmíru dostal americký modul Unity. S nákladmi na výstavbu a prevádzku vyše 100 miliárd dolárov je ISS najdrahším ľuďom skonštruovaným objektom.
Obývateľnou sa ISS stala v druhej polovici roku 2000, keď sa k nej pripojila obytná časť Zvezda. Prvá trojčlenná posádka sa na ISS usídlila začiatkom novembra 2000. Tvorili ju dvaja Rusi a jeden Američan.
Trvalé osídlenie
Odvtedy je stanica trvalo osídlená. Dokončenie výstavby stanice potom skomplikovala havária raketoplánu Columbia vo februári 2003, po ktorej Američania na čas zastavili ďalšie lety.
Do projektu sú zapojené vesmírne agentúry USA (NASA), Ruska (Roskomos), Európske vesmírnej agentúry (ESA), japonská agentúra JAXA a Kanadské vesmírne agentúry (CSA).
Stanica ISS je umiestnená na mierne eliptickej nízkej obežnej dráhe zeme vo výške okolo 400 km. Pri priemernej rýchlosti okolo 27 720 km/h obieha Zem s periódou asi 92 minút. Váži asi 420 000 kilogramov, je široká 108 metrov, vysoká okolo 20 metrov a dlhá 73 metrov. Základný obytný objem stanice je 388 metrov kubických.
Dopravu kozmonautov na stanicu a späť zabezpečujú transportné pilotované ruské kozmické lode Sojuz a lode Crew Dragon od americkej súkromnej spoločnosti SpaceX. Predtým kozmonautov aj zásoby vozili na stanicu aj americké raketoplány. Ich prevádzka bola ale v roku 2011 ukončená.
Na stanici sa vykonáva veľké množstvo experimentov z oblasti biológie, fyziky, astronómie a meteorológie.
NASA v roku 2021 oznámila, že americká vláda bude prevádzku stanice financovať až do roku 2030. Vlani Rusko oznámilo, že sa z ISS stiahne po roku 2024.
