Na hlavný obsah

Voľby 2024

Oficiálne výsledky Eurovolieb 2024 na Slovensku

Eurovoľby

Pred 30 rokmi sa v bývalej ČSSR začali používať telefónne karty

Vyrábala ich francúzska spoločnosť Schlumberger.

Pred 30 rokmi sa v bývalej ČSSR začali používať telefónne karty
Detail telekarty. Foto: archív TASR

Pred 30 rokmi uviedli Slovenské telekomunikácie, štátny podnik, do prevádzky prvé kartové telefónne automaty na Slovensku. Prvých sto kusov rozmiestnili v Bratislave. Dali sa z nich uskutočňovať hovory miestne, medzimestské a medzinárodné s použitím telekariet. Telefónne karty do telefónnych automatov vyrábala francúzska spoločnosť Schlumberger.

Ani nie po dvoch desaťročiach nárast používania služieb mobilných telefónov a sietí znížil dopyt po verejných telefónnych automatoch (VTA). Slovak Telekom pristúpil v roku 2013 k znižovaniu ich počtu v uliciach miest a obcí.

Umožnilo mu to rozhodnutie Telekomunikačného úradu SR z augusta 2012. Najväčší záujem o telefonovanie z VTA bol v 90. rokoch 20. storočia. Vtedy sa ich počet na Slovensku odhadoval na viac ako 16 000. V roku 2015 bolo na Slovensku už iba 166 VTA. Najviac ich zostalo v Martine – šesť, v Bratislave štyri a v ďalších väčších mestách po tri.

Prvé telefónne prístroje sa na území bývalého Československa objavili v roku 1881, päť rokov po tom, čo zaň profesor Alexander Graham Bell získal v Spojených štátoch amerických patent. Jeden z prvých hovorov uskutočnil v apríli 1881 majiteľ Ladvickej bane, nemecký podnikateľ zo Saskej Kamenice Richard Hartmann.

Telefonoval z firemnej budovy v Ladviciach na stanicu Ústecko-teplickej dráhy v Duchcove. V Prahe vznikla v októbri toho istého roku spoločnosť Pražské podnikateľstvá pre telefóny. Jej zakladateľom bol Jan Palacký.

Spoločnosť vybudovala v roku 1882 v Prahe prvú ústredňu s 11 účastníkmi. V zime toho istého roku vyšiel aj prvý telefónny zoznam s 98 účastníkmi. Prahu s Viedňou prepojila medzimestská ústredňa hneď v prvý rok telefonovania na našom bývalom území v roku 1891. O päť rokov neskôr (1896) už bolo mesto napojené na medzištátnu telefónnu sieť.

Bratislava sa dočkala svojej prvej telefónnej siete v roku 1884. Vybudoval ju podnikateľ Karl Kragl a mala 12 účastníkov. Ďalšie telefónne siete zriadili v Košiciach, Komárne a Nitre.

Išlo o drahú záležitosť

Telefonovanie bolo v jeho počiatkoch veľmi drahou záležitosťou. Rozhovor po „drôte“ sa vyrovnal cene uhlia, či litru kvalitného vína. Dostupnejším sa stalo v roku 1911, keď zriadili prvý verejný telefónny automat.

Ešte pred prvou svetovou vojnou bolo na Slovensku 7 854 telefónnych staníc v 450 obciach. Prahu s Bratislavou spojil telefónny kábel v roku 1925, čo podstatne skrátilo čakaciu dobu na telefonické spojenie z jednej až troch hodín na štyri až 12 minút. Prvý telefonát cez oceán naviazali v roku 1928. Kvalita telefonovania sa zvýšila po druhej svetovej vojne.

Po prehratej vojne stratil dovtedy dominantný nemecký Siemens práva na licencie, patentovú ochranu na výrobu systému A 29 v Československu. 

„Bola to ústredňa, ktorá sa využívala v Čechách aj na Slovensku. Tým pádom to mohol začať robiť ktokoľvek. Začalo sa to vyrábať v Čechách, lebo to tam už bolo rozbehnuté v Tesle Karlín. A tak sa začal vyrábať náš národný systém P 51. Bol to v podstate prevzatý systém od Siemensu“, povedal Martin Vaculík z Katedry multimédií a informačno-komunikačných technológií Elektrotechnickej fakulty, Žilinskej univerzity v Žiline.

Rozvoj telekomunikačného priemyslu

A tak sa začal vo veľkom v Československu rozvíjať telekomunikačný priemysel. Koncernový podnik Tesla, ktorý vznikol v auguste 1946, zlúčil 16 samostatne dovtedy dobre fungujúcich závodov. V roku 1951 zriadili aj na Slovensku, v Liptovskom Hrádku jeho nový závod, v ktorom sa vyrábali telefónne prístroje s príslušenstvom.

Na snímke hovor cez telefónny automat.
Na snímke hovor cez telefónny automat.Foto: archív TASR

V roku 1953 vznikol Výskumný ústav Telekomunikácií, v tom istom roku sa ukončila úplná telefonizácia republiky, čím Československo získalo aj svetové uznanie. Poslednou obcou, ktorá sa pripojila v republike na telefónnu sieť bola východoslovenská dedina Krajná Bystrá pri Svidníku v roku 1953.

Československo bolo na tom dobre aj s telefónnymi ústredňami, v každom väčšom meste bolo niekoľko tzv. dekád. „Bola to ústredňa, ktorá mala kapacitu 10.000 prípojok, účastníkov. Na vidieku bola jedna menšia ústredňa. Bratislava mala 24 takýchto dekád a boli potom zosieťované dohromady“, povedal Vaculík. Po roku 1955 začala digitalizácia. 

„Začali sme prechádzať na digitálne systémy v rámci prenosu, nie v rámci ústrední. Najprv to išlo po kábloch, ale potom sme to začali dávať do optických vlákien. A zhruba od roku 1959 sme začali budovať automatickú telefónnu sieť. Prepojovací pracovníci zostali ešte na poštách alebo v podnikoch, vo verejnej sieti sa už tieto prvky nepoužívali,“ dodal Vaculík.

Manuálne spojovateľky

Pripomenul, že v rámci miestnej siete išlo o plnú automatizáciu. Len medzimestské siete nemali ústredne, ktoré by robili tranzity. A tak medzinárodná a časť medzimestskej prevádzky išla stále cez manuálne spojovateľky.

Prvé automatické medzinárodné spojenie sa uskutočnilo 1. novembra 1969 s poľskou Varšavou. V roku 1973 sa nasadzovala prvá digitálna ústredňa v Čechách vo Vlašimi. Bol to experiment.

Aj ďalšia novinka – prvá elektronická ústredňa AKE 13, čo bol vtedy systém tretej generácie, mal premiéru začiatkom 70. rokov. Namontovali ho v medzinárodnej telefónnej ústredni v Prahe.

Na konci 6. päťročnice (1980) bolo v Československej socialistickej republike (ČSSR) 864 000 telefónnych staníc (v roku 1953 ich bolo 85 tisíc) a 1 507 verejných telefónnych ústrední, z toho bolo 90 percent automatizovaných.

Verejné telefónne automaty

Prvá mobilná rádiotelefónna sieť Nordic Mobile Telephone (NMT) bola spustená v roku 1991. Prvé mobilné telefóny boli veľké a drahé, preto nebol systém mobilnej komunikácie spočiatku rozšírený. Svoje miesto mali preto na telefónnom trhu verejné telefónne automaty, ktoré neustále zvyšovali komfort svojich služieb.

Tie prvé sa objavili v polovici 50. rokov minulého storočia. „Boli vždy problémovým miestom spojov, pretože to je zraniteľné zariadenie. Potrebuje prenos tarifikačných impulzov z ústredne, aby vedel započítať peniaze, ale započítavanie impulzov sa dá oklamať – zmanipulovať. Aj karta sa dá oklamať, to je jedno z potenciálne rizikových miest,“ uviedol Vaculík zo Žilinskej univerzity. 

„Druhým problémom sú pokladničky, ktoré sú v automatoch. Bohužiaľ veľa ľudí si myslí, že je tam veľa peňazí a ten automat rozbije. V poslednej dobe sa to potom už oddeľovalo, automat zvlášť aj pokladnička, lebo automat je drahý,“ dodal.

Na snímke kartový telefónny automat.
Na snímke kartový telefónny automat.Foto: archív TASR

Aj keď sú dnes verejné telefónne automaty na ústupe, umieračik im úplne nehrozí. Vo svete prichádza k jeho retro návratu. 

„Automat by mal byť dnes multifunkčným terminálom, z ktorého môžem mať prístup na web a podobne, taká malá komunikačná jednotka, ktorá môže byť osadená napríklad aj v starej peknej búdke“, myslí si Vaculík z Katedry multimédií a informačno-komunikačných technológií Elektrotechnickej fakulty, Žilinskej univerzity v Žiline.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Svet