Najmenej päť obetí a množstvo zranených si v stredu (11. 1.) vyžiadal samovražedný útok blízko ministerstva zahraničia v Kábule. Niektorí afganskí predstavitelia pritom predtým hovorili o niekoľkonásobne väčšom počte mŕtvych. Informuje o tom agentúra Reuters. Zranených podľa miestnej nemocnice bolo viac ako 40 ľudí.
Žiadna skupina sa k útoku, ktorý odsúdila OSN a mnoho krajín, vrátane Spojeného kráľovstva a Pakistanu, bezprostredne neprihlásila.
Hovorca afganskej polície Chálid Zadrán uviedol, že si samovražedný bombový útok podľa oficiálne potvrdenej bilancie vyžiadal päť mŕtvych. Afganské ministerstvo informácií, ktoré spravuje islamistické hnutie Taliban, ktoré Afganistanu vládne od augusta 2021, predtým informovalo o 20 mŕtvych.
Na ministerstve mala byť v stredu prítomná čínska delegácia, miestni činitelia ale doteraz nespresnili, či sa tam v čase výbuchu naozaj nachádzala. Podľa polície explózia nastala okolo štvrtej hodiny miestneho času (12.30 h SEČ).
Na ministerstve mala rokovať čínska delegácia, miestni činitelia ale zatiaľ nespresnili, či tam v čase výbuchu naozaj bola. Podľa polície explózia nastala okolo štvrtej hodiny miestneho času (12.30 h SEČ). Atentátnik sa podľa Zadrána neúspešne pokúsil vojsť do budovy ministerstva.
„Ministerstvo zahraničných vecí mala navštíviť čínska delegácia, nevieme ale, či sa tam v čase výbuchu nachádzala,“ povedal agentúre AFP námestník ministra informácií a kultúry Muhádžer Faráhí.
Hovorca kábulskej polície na svojom twitterovom účte potvrdil, že si útok vyžiadal obete a že do oblasti dorazili bezpečnostné tímy. K dvom podobným útokom z predchádzajúcich mesiacov, ktoré cielili na veľvyslanectvo Ruska a Pakistanu, sa prihlásila afganská odnož teroristickej organizácie Islamský štát.
„Čakal som v aute, keď som videl muža s taškou a kalašnikovom na ramene. Prešiel okolo mňa a po pár sekundách sa ozvala hlasná rana. Videl som, ako sa ten muž odpálil,“ povedal agentúre AFP očitý svedok udalosti, Džamšad Karímí.
Na čínskych občanov tiež cielil útok na hotel v centre Kábulu z 12. decembra minulého roka, ktorý si vyžiadal troch mŕtvych a najmenej 18 zranených. V hoteli sa často ubytovávali čínski podnikatelia, z ktorých niektorých podľa agentúry AFP pri výbuchu zabili.
Afganistan zažil mnoho útokov
Čína vlastní práva k mnohým významným projektom v Afganistane, vrátane medenej bane vo východoafganskej provincii Lógar, žiadny z týchto projektov ale v súčasnosti nepokračuje.
Peking vládu Talibanu oficiálne neuznal, v krajine s ktorou má 76 kilometrov dlhú hrancu ale aj naďalej udržiava diplomatickú prítomnosť. Čína sa už dlho obáva, že by sa Afganistan mohol stať útočiskom ujgurských separatistov z autonómnej oblasti Sin-ťiang.
Taliban sľúbil Pekingu, že Afganistan nebude využívaný ako základňa ujgurských separatistov. Výmenou za to ponúkol Peking islamistickému hnutiu hospodársku podporu a investície do obnovy krajiny.
Islamistické hnutie Taliban, ktoré v krajine prevzalo moc v auguste 2021, tvrdí, že sa bezpečnostná situácia v krajine zlepšila.
Za posledné mesiace ale Afganistan zažil mnoho bombových útokov. K väčšine z nich sa hlási afganský Islamský štát.
