Na hlavný obsah

Ústava by mala obsahovať postavenie Úradu špeciálnej prokuratúry, tvrdí Šeliga

Odôvodňuje to politickými tlakmi.

Ústava by mala obsahovať postavenie Úradu špeciálnej prokuratúry, tvrdí Šeliga
Na snímke koaličný poslanec Juraj Šeliga. Foto: TASR

Ústava by mala obsahovať explicitné postavenie Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) a Špecializovaného trestného súdu (ŠTS). Myslí si to poslanec Národnej rady (NR) SR zo Za ľudí Juraj Šeliga, ktorý to chce dosiahnuť predložením novely Ústavy SR. Odôvodňuje to politickými tlakmi.

„Do ústavy doplníme, že ŠTS sa explicitne spomenie ako súčasť sústavy súdov a zároveň doplníme, že ÚŠP je nezávislou súčasťou prokuratúry,“ povedal vo štvrtok (5. 1.) Šeliga s tým, že na zrušenie týchto inštitúcií je obrovský tlak.

Pokiaľ sa lídrom podarí dohoda na novej väčšine 76 poslancov, návrh by mal ísť riadne do parlamentu. Ak k tomu nedôjde, Šeliga chce z jeho návrhu spraviť podmienku pre protikorupčných politikov na podporu zmeny ústavy o skrátení volebného obdobia. V takom prípade by to chcel presadiť pozmeňujúcim návrhom.

„Verím, že toto musí byť a bude podmienka všetkých protikorupčných strán, aby mali ochotu uvažovať o schválení novely ústavy,“ doplnil.

O novele ústavy z dielne Sme rodina, ktorá má umožniť skrátenie volebného obdobia, by mali poslanci hlasovať na schôdzi, ktorej pokračovanie naplánovali na 24. januára.

Nejde o nič nové

Podľa Šeligu sa nezavádza nič nové. Ide o veci už v súčasnosti napísané v zákone. „Ale vzhľadom na politické tlaky, vzhľadom na to, čo hovorí Fico a ďalšia opozícia, a čo hovorí a robí Žilinka, je dôležité, aby sa špeciálna prokuratúra a ŠTS uvádzali priamo v ústave,“ povedal. Podľa neho návrh získa podporu.

Svoj návrh vníma ako poistku, ktorá má zabrániť tomu, aby generálny prokurátor Maroš Žilinka znormalizoval prokuratúru. „Normalizácia, ktorá sa deje na Generálnej prokuratúre, je neprijateľná,“ tvrdí.

Kritizuje napríklad disciplinárny návrh na špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica. Spomenul snahu o cenzurovanie, keď Žilinka navrhoval, že poslanci bez jeho súhlasu nemôžu pozývať špeciálneho prokurátora na výbor. Spomenul aj usmernenie, že ÚŠP by nemohlo bez súhlasu hovorcu a generálneho prokurátora komunikovať s verejnosťou cez sociálne siete.

Generálna prokuratúra tieto tvrdenia odmieta

Generálna prokuratúra (GP) SR dôrazne odmieta Šeligove tvrdenia. Prokuratúra zdôraznila, že jej úlohou nie je napĺňať predstavy a záujmy politikov, ale ochraňovať zákonnosť. GP sa nebráni polemike, no musí byť odborná a založená na znalosti faktov.

Šeligove tvrdenia označila GP za zavádzajúce a manipulatívne. „Sústavné účelové verejné spochybňovanie činnosti prokuratúry a generálneho prokurátora, prameniace z nespokojnosti s rozhodnutiami v niektorých trestných veciach, vážne ohrozuje dôveryhodnosť a dobrú povesť prokuratúry,“ uviedol v reakcii hovorca GP Dalibor Skladan.

Ak Šeliga hovorí o normalizácii prokuratúry, kritizuje disciplinárny návrh na špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica, či snahu o cenzurovanie vyjadrení prokurátorov, GP mu odporúča dôkladne sa oboznámiť napríklad s právoplatným rozhodnutím Najvyššieho správneho súdu SR, ktorým bol špeciálny prokurátor uznaný vinným z disciplinárneho previnenia.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Slovensko