Odstrániť prejavy nenávisti, extrémizmu a klamlivý obsah z internetu nebude také jednoduché. Vláda mala takýto plán koncom minulého roka, keď schválila novelu zákona o kybernetickej bezpečnosti. Teraz narazila na odpor poslancov.
Webové stránky, ktoré lákali čitateľov na nepravdy, mohol Národný bezpečnostný úrad blokovať len do septembra. Išlo o mimoriadne opatrenie pre situáciu na Ukrajine.
Takýto zákon chcela mať vláda už nastálo, pričom poistkou by bol Najvyšší správny súd. Ten určí, na aký dlhý čas budú stránky zablokované, a či je na to naozaj dôvod.
Do druhého čítania sa novela nedostala
Vláda mieni, no parlament mení. Novela zákona sa nedostala ani do druhého čítania. Poslanec z hnutia OĽANO Milan Kuriak ju žiada dopracovať. „Dôvodov je viac. Najviac mi prekáža krátka lehota na rozhodnutie súdu a nemožnosť jeho zvrátenia,“ uviedol Kuriak.
„Z môjho pohľadu sa jedná o oveľa lepší návrh, ako bol ten pôvodný. Treba sa na to pozrieť aj z hľadiska bezpečnosti štátu. Po 24. februári 2022 sa nemôžeme tváriť, že prokremeľská propaganda nemá vplyv na bezpečnosť štátu,“ uviedla analytička GLOBSEC Policy Institute Miroslava Sawiris.
Aj Kuriak sa zviditeľnil proruskými názormi. Za najväčšieho agresora vojny na Ukrajine označil Spojené štáty. Hlasoval proti obrannej dohode s USA a kritizoval aj darovanie systému S-300 Ukrajine. No obavy o blokovanie vlastného profilu odmieta.
Pozrite si celú reportáž RTVS:
Poslancov návrh prepracovať zákon podporila ďalšia stovka zákonodarcov z radov opozície, ale aj koalície. Viacerým chýbali presnejšie definície toho, čo sa pod dezinformáciami myslí.
Pre iných poslancov je naopak novela voči dezinformátorom slabá. Podobný zákon, ako navrhovala slovenská vláda, prijalo Lotyšsko. Podarilo sa mu zablokovať sto dezinfowebov aj televízne kanály s prokremeľskou propagandou.
