Britský spisovateľ indického pôvodu Salman Rushdie v prvom rozhovore od augustového napadnutia, pri ktorom utrpel bodné zranenia krku a trupu, povedal, že je šťastný, že prežil, a cíti vďačnosť. Zároveň opísal fyzické a psychické následky útoku, vrátane toho, ako je teraz pre neho ťažké písať.
„Mám šťastie,“ uviedol Rushdie v dnes publikovanom rozhovore s časopisom The New Yorker. „Čo chcem povedať, je, že cítim hlavne ohromnú vďačnosť,“ dodal spisovateľ, ktorý po útoku strávil šesť týždňov v nemocnici a nevidí na jedno oko.
Sedemdesiatpäťročného Rushdieho pobodali vlani začiatkom augusta v neziskovom vzdelávacom centre Chautauqua Institution na západe amerického štátu New York, kde sa mal zúčastniť na debate o tom, že Spojené štáty slúžia ako azyl pre prenasledovaných spisovateľov a umelcov v exile.
Podozriví vinu popreli
V súvislosti s pokusom o atentát, pri ktorom bol zranený aj moderátor rozhovoru, úrady zatkli 24-ročného Hadiho Matara a obvinili ho z napadnutia a pokusu o vraždu. Podozriví vinu popreli.
„Už mi bolo aj lepšie. Vzhľadom na to, čo sa stalo, na tom ale nie som tak zle,“ povedal Rushdie v rozhovore s novinárom Davidom Remnickom. „Veľké zranenia sú v podstate zahojené. Mám cit v palci, v ukazováku a v spodnej polovici dlane,“ dodal s tým, že podstupuje rehabilitácie, avšak písať na počítači je pre neho ťažké, pretože v niektorých končekoch prstov nemá cit.
„Som schopný vstať a chodiť. Keď hovorím, že som v poriadku, myslím tým, že sú časti môjho tela, ktoré si vyžadujú neustále kontroly. Bol to kolosálny útok,“ poznamenal Rushdie. Doplnil, že na ňom napadnutie zanechalo psychické jazvy a že musel prehodnotiť svoj prístup k bezpečnosti.
„Viete, že existuje niečo ako posttraumatická stresová porucha,“ povedal. „Zistil som, že je veľmi, veľmi ťažké písať. Sadnem si, aby som písal, a nič sa nedeje. Píšem, ale je to zmes prázdna a chýbajúca, vecí, ktoré napíšem a potom druhý deň zmažem,“ dodal s tým, že s týmto problémom stále bojuje.
Pokyn na zabitie
V roku 1989 iránsky duchovný vodca Rúholláh Chomejní vydal pokyn, takzvanú fatvu, na zabitie Rushdieho za román Satanské verše. Časť moslimov túto knihu považuje za urážku islamu. Rushdie sa pre fatvu roky musel mnohokrát sťahovať z jedného prísne tajného miesta stráženého britskou vládou na druhé.
Hoci sa iránska vláda od tohto postoja dištancovala, fatva je podľa konzervatívneho výkladu stále platná.
Remnick sa Rushdieho opýtal, či si myslí, že mal po presťahovaní do New Yorku v roku 2000 viac dbať na svoju bezpečnosť, keď predtým žil dlho v ústraní.
„Túto otázku si kladiem a nepoznám na ňu odpoveď,“ odpovedal Rushdie. „Mal som predsa viac ako dvadsať rokov života. Takže je to chyba? Tiež som napísal veľa kníh, „dodal.
Rushdieho najnovší román Victory City vyjde tento týždeň a bol dokončený krátko pred útokom. Podľa vydavateľstva Penguin Random House ide o ságu, ktorá pojednáva o láske, dobrodružstve a mýte a najmä o zrode a páde mesta, ktoré pomôže stvoriť hrdinka menom Pampa Kampana, do ktorej sa vtesna jej menovkyňa, bohyňa Pampa.
„Vždy som sa veľmi snažil neprijímať úlohu obete,“ povedal Rushdie. „Potom sedíte a poviete si: Niekto do mňa zapichol nôž! Som to ale chudák, čo si niekedy hovorím,“ dodal s tým, že si však neželá, aby si to mysleli čitatelia jeho novej knihy.
„Chcem, aby ich príbeh zaujal a nechali sa ním uniesť,“ povedal.
