Švédsko vo štvrtok (2. 2.) oznámilo, že plánuje sprísniť protiteroristické zákony. Nová právna norma, ktorá by podľa vlády mohla začať platiť v júni, má dať úradom väčšie právomoci pri zadržiavaní a stíhaní osôb, ktoré podporujú teroristické organizácie. A to napríklad prostredníctvom financovania, informovala agentúra Reuters.
Nedostatočný boj proti teroristickým organizáciám Štokholmu vyčíta Turecko, ktoré bráni Švédsku vo vstupe do Severoatlantickej aliancie. O členstvo v NATO požiadalo Švédsko spoločne s Fínskom vlani v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu.
Súhlas so vstupom týchto severských krajín do Aliancie však ešte nepodpísalo Turecko a Maďarsko. Za teroristickú organizáciu Ankara považuje Stranu kurdských pracujúcich, milície YPG a ich sympatizantov či priaznivcov duchovného Fethullaha Gülena.
„Doteraz bolo zložité stíhať ľudí, ak ich činy nemohli byť spojené s konkrétnym teroristickým činom,“ uviedol vo štvrtok švédsky minister spravodlivosti Gunnar Strömmer. „Nový zákon pokryje všetky formy zapojenia,“ dodal.
Potreba prísnejších zákonov
Podľa Strömmera potrebu prísnejších zákonov ukázal útok v centre Štokholmu v roku 2017, pri ktorom vodič vrazil do chodcov a zabil päť ľudí.
Úroveň hrozby sa ďalej zvýšila po januárovom incidente, pri ktorom dánsko-švédsky ultrapravicový aktivista Rasmus Paludan spálil v Štokholme korán. Niektorí moslimskí radikáli potom Švédsko označili za legitímny cieľ.
Po protestoch v Štokholme, vrátane toho Paludanova, turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vyhlásil, že Švédsko by nemalo počítať s tureckou podporou svojho vstupu do aliancie, ak nezaručí rešpekt k islamu.
Tureckí predstavitelia v poslednom čase dávajú najavo, že by Ankara mohla fínsku žiadosť schváliť skôr, nezávisle od tej švédskej.
Strömmer uviedol, že nový zákon neovplyvní právo ľudí demonštrovať. Švédsky premiér Ulf Kristersson už skôr označil spálenie koránu za hlboko neúctivý čin. Zdôraznil ale, že slobodu prejavu vo Švédsku chráni ústava a je zásadnou súčasťou demokracie.
