V Trenčíne spílili Lipu slobody. Zasadili ju v čase, keď vojaci so samopalmi hliadkovali na chodníkoch po okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy. Sadenie dreviny s odkazom o slobode by v tých časoch u Sovietov neprešlo a kruto by ho potrestali. Mladí aktivisti preto prišli s inou myšlienkou.
„Bol zákaz zhromažďovania, bolo vyhlásené stanné právo. Keď vás chceli zavrieť, tak nie 24, ale 48-hodinová vyšetrovacia väzba,“ spomínal Emil Sedlačko, odporca okupácie a obyvateľ Trenčína.
Písal sa záver októbra roka 1968. Mladí ľudia Sovietom vtedy o lipe tvrdili, že do zeme dávajú strom Slobody a bratstva Čechov a Slovákov. Keďže bolo výročie republiky, rešpektovali to. „Ten rafinovaný spôsob voči Sovietom. Všetci, ktorí prišli, vedeli, že lipa je proti okupácii,“ dodal Sedlačko.
Pozrite si celú reportáž RTVS:
Lipa rástla na námestí 55 rokov. Pán Emil sa o ňu staral, ukázal aj niekoľko fotografií. Lipu však museli spíliť. „Je v takom stave, že ju napadla hubová choroba. Celá lipa uhynula, hríby ju zožrali,“ vysvetlil Peter Kadák, vedúci údržby verejnej zelene v Trenčíne.
Pod lipou sa nachádzala časová schránka. V akom stave je a aké cennosti ukrýva, sa ľudia dozvedia o niekoľko týždňov. Lipu nahradí čoskoro iná, tá by mala mať na rast ideálne podmienky.
