Turecko nemá kladný pohľad na vstup Švédska do Severoatlantickej aliancie. A to tiež preto, lebo Štokholm nezasiahol proti protestnému páleniu Koránu. V stredu (1. 2.) to povedal turecký prezident Recep Tayyip Erdogan.
Proti Fínsku, kde sa takýto incident nestal, Ankara podobné výhrady nemá. Tureckí predstavitelia už niekoľko dní dávajú najavo, že by fínsku žiadosť mohli nechať schváliť nezávisle od tej švédskej, pripomína agentúra Reuters.
„Švédsko by sa o to nemalo v tejto chvíli pokúšať. Nepovieme áno jej žiadosti o vstup do NATO, kým budú povoľovať pálenie Koránu,“ cituje agentúra Erdogana.
Nedávne demonštratívne spálenie Koránu pred tureckým veľvyslanectvom švédski vládni činitelia odsúdili ako neúctivé. Aj na tieto činy sa podľa nich však sťahuje ústavná ochrana slobody prejavu. Polícia preto pri demonštrácii proti aktivistom nezasiahla.
Dánsko-švédsky aktivista Rasmus Paludan, ktorý pálenie usporiadal, švédskej tlači povedal, že v podobných protestoch chce pokračovať až dovtedy, kým Turecko neodsúhlasí vstup Švédska do NATO. Niektoré médiá už však poukázali na Paludanove kontakty s osobami s väzbami na Rusko.
Tureckí predstavitelia v uplynulých dňoch naznačujú, že by sa fínskou žiadosťou o vstup do NATO mohli zaoberať oddelene od tej švédskej. Fínsko a Švédsko opakovane deklarovali, že chcú do Aliancie vstúpiť spoločne. Helsinki však v januári uviedli, že by sa mohli stať členom NATO aj bez Švédska.
Fínsko chce spoločný vstup
Turecký minister zahraničia Mevlüt Čavušoglu v stredu uviedol, že ak sa severské krajiny a NATO rozhodnú žiadosti rozdeliť, bude ich Turecko hodnotiť samostatne, a tú fínsku priaznivejšie.
Fínski predstavitelia v stredu uviedli, že chcú pokračovať v prístupových rozhovoroch spoločne so Švédskom. „Najrýchlejšie možné schválenie členstva oboch krajín je v najlepšom záujme Fínska, Švédska i celého NATO,“ uviedla fínska vládna rada pre bezpečnosť a zahraničnú politiku.
