Na hlavný obsah

Za opakované vyhrážky súvisiace s povolaním bude hroziť až trojročné väzenie

Aj s tým ráta pripravovaná novela trestného zákona.

Za opakované vyhrážky súvisiace s povolaním bude hroziť až trojročné väzenie
Ilustračná snímka. Foto: pexels.com

Tvrdší postih za útoky súvisiace s povolaním. Aj s tým ráta novela trestného zákona, ktorú pripravil rezort spravodlivosti. Nereaguje len na útoky na zdravotníkov, ktoré priniesla pandémia, ale aj na vyhrážky novinárom.

Ak sa bude útočník verejne vyhrážať po prvý raz, dostane pokutu. Ak útok zopakuje, bude to trestný čin a hrozí až tri roky väzenia. Téme sa v Rádiožurnále v Rádiu Slovensko venovala redaktorka RTVS Karolína Lacová.

Odporcovia očkovania v minulosti verejne vyzývali na zhromaždenia pred bydliskami zdravotníkov. Útočili verbálne aj fyzicky.

Na archívnej snímke účastníci protestu proti očkovaniu.
Na archívnej snímke účastníci protestu proti očkovaniu.Foto: TASR

Ministerstvo spravodlivosti by zmenou trestného zákona chcelo ochrániť tých, ktorí sú napádaní pre výkon svojho povolania.

„Keď sa takýto ľudia, ktorí strpčujú život slušným obyvateľom Slovenska, dopustia takéhoto konania, správny orgán im uloží pokutu. Ak sa takéhoto konania dopustia znovu, v takom prípade sa však už dopustia trestného činu,“ uviedol spoluautor novely a vedúci katedry trestného práva Univerzity Komenského Jozef Čentéš.

Týkať sa to bude aj iných povolaní

A tam by hrozilo väzenie až na tri roky. Týkať sa to môže aj iných povolaní ako napríklad učiteľov či novinárov. Stačí pritom, ak vyhrážky prídu verejne napríklad aj cez sociálne siete a ak nenávisť len bude smerovať k obave o zdravie.

Šéfredaktor Investigatívneho centra Jána Kuciaka Lukáš Diko hovorí, že iniciatív na zmenu sme už mali veľa. „Ak by sa tieto návrhy prijali, bolo by to aspoň niečo zo strany štátu, čo by mohlo z pohľadu legislatívy pomôcť. Asi neexistuje všeliek, lebo je to kombinácia všetkých faktorov,“ vysvetlil.

Z prieskumu Investigatívneho centra vyplynulo, že novinári za útočníkov najčastejšie považujú bežného občana, následne priaznivcov politických strán a na treťom mieste politikov alebo verejných činiteľov.

Sociológ Michal Vašečka hovorí, že hoci v prieskume politici nedominujú, vytvárajú atmosféru, ktorú ich priaznivci nasledujú. Problém prioritne nevidí v legislatíve.

„Väčší dôraz by mal byť na samoreguláciu politikov či podnikateľov. Je to o scitlivovaní spoločnosti, legislatíva je iba jednou nohou, na ktorej to stojí,“ dodal. O návrhu musí ešte rokovať vláda a následne parlament.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Rádiožurnál