V stredu (1. 2.) vstúpilo v Rusku do platnosti nariadenie o zákaze dodávok ropy a ropných produktov do krajín, ktoré uplatňujú cenový strop na ruskú ropu. Má zostať v platnosti päť mesiacov.
Nariadenie prijaté v Moskve zakazuje dodávky ruskej ropy spoločnostiam a jednotlivcom, ak je v zmluvách „priamo alebo nepriamo zahrnutý mechanizmus cenového stropu“. Dekrét obsahuje aj ustanovenie, ktoré umožňuje ruskému prezidentovi zrušiť zákaz dodávok v osobitných prípadoch.
Rozhodnutie však nebude mať prakticky žiadny vplyv. EÚ a Spojené kráľovstvo totiž začiatkom decembra uvalili zákaz na dovoz ruskej ropy po mori. Ropovod Družba, ktorý dodáva ruskú ropu do vnútrozemských štátov EÚ vrátane Slovenska, má výnimku.
Dekrét sa vzťahuje aj na ropné produkty. Cenový strop na ropné produkty však má vstúpiť do platnosti až 5. februára. Teda v ten istý deň, keď vstúpi do platnosti zákaz dovozu ruskej ropy do EÚ.
Analytici energetického trhu sú skôr skeptickí, pokiaľ ide o vplyv cenového stropu na ruskú ropu. Je to najmä preto, že Moskva mohla veľkú časť ropy, ktorá sa pôvodne dodávala do Európy po mori, presmerovať do Číny, Indie a Turecka.
Rusko vplyv sankcií odmieta
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov už skôr uviedol, že cenový strop na ruskú ropu neovplyvní schopnosť Ruska pokračovať vo vojne na Ukrajine. Peskov tiež varoval, že toto opatrenie destabilizuje globálny trh s energiou.
Podpredseda ruskej vlády Alexander Novak tento mesiac uviedol, že príjmy ruského rozpočtu z ropy a zemného plynu sa minulý rok zvýšili o 28 % alebo 2,5 bilióna rubľov (21 mld. eur). Uviedol tiež, že produkcia ropy v Rusku sa vlani zvýšila o dve percentá na 535 miliónov ton. Zatiaľ čo vývoz vzrástol o sedem percent.
Centrum pre výskum energie a čistého ovzdušia (CREA) začiatkom januára odhadlo, že Moskva v decembri prichádzala pre embargo na ruskú ropu o približne 160 miliónov eur denne. Podľa CREA však Rusko stále zarábalo na vývoze fosílnych palív približne 640 miliónov eur denne.
