Francúzsky senát, horná komora parlamentu, schválil v sobotu (11. 3.) neskoro večer spornú reformu dôchodkového systému. Hlasovalo za ňu 195 zákonodarcov, proti ich bolo 112. Reforma je tak o krok bližšie k tomu, aby sa stala zákonom. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.
Reforma dôchodkového systému je prioritou druhého funkčného obdobia prezidenta Emmanuela Macrona.
Hlasovanie Senátu sa konalo len niekoľko hodín po tom, čo státisíce ľudí v mestách po celom Francúzsku znovu pochodovali na protest proti tejto reforme, ale išlo už podstatne menšie počty demonštrantov, než sa očakávalo.
„Schválili sme dôležitú fázu,“ povedala pre AFP po hlasovaní francúzska premiérka Élisabeth Borneová. Dodala, že verí, že vláda bude mať parlamentnú väčšinu na to, aby sa z reforiem stal zákon.
Komisia teraz vypracuje konečný návrh reformy, ktorý potom predloží obom komorám parlamentu na záverečné hlasovanie.
Keby sa Macronovej vláde pred hlasovaním nepodarilo zhromaždiť väčšinu, Borneová môže uplatniť zriedkavo využívaný a veľmi kontroverzný ústavný prostriedok, známy ako článok 49/3, ktorým by presadí legislatívu aj bez hlasovania.
Zvýšenie dôchodkového veku
Francúzsky Senát už v noci na štvrtok (9. 3.) schválil zvýšenie dôchodkového veku zo 62 na 64 rokov v rámci plánovej reformy dôchodkového systému.
AFP už pred časom vo svojej správe vyslovila predpoklad, že je nepravdepodobné, že najnovšia vlna protestov odradí prezidenta Macrona od dôchodkovej reformy. O jej presadenie sa snaží od svojho ho nástupu k moci v roku 2017. Chce tak riešiť deficity financií prognózované na najbližšie desaťročia.
Hoci podľa prieskumu verejnej mienky, ktorý zverejnila prieskumná skupina Elabe, sú proti reforme približne dvaja z troch ľudí, zhruba rovnaký počet sa domnieva, že ju príjmu. Z prieskumov tiež vyplýva, že väčšina opýtaných podporuje štrajkujúcich.
Pred Macronom sa o reformu dôchodkového systému pokúšalo s rôznymi úspechmi niekoľko prezidentov. Diskusiu o zmenách a ich schvaľovanie vždy sprevádzali rozsiahle protesty a štrajky.
