Fínsky parlament v stredu (1. 3.) schválil návrh zákona o vstupe Fínska do Severoatlantickej aliancie. Pre vstup do NATO sa krajina, ktorá bola dlhé desiatky rokov neutrálna, rozhodla po ruskej invázii na Ukrajinu v minulom roku.
Prijatie Fínska i Švédska, ktoré sa o členstvo v NATO tiež uchádza, musí odsúhlasiť všetkých 30 členských krajín Aliancie. Zostáva ešte ratifikácia zo strany Maďarska a Turecka.
Fínska televízia Yle uviedla, že 184 poslancov fínskeho parlamentu zákon o členstve podporilo a sedem bolo proti. Schválenie zákona, ktorý je potrebný na to, aby sa mohlo Fínsko do Aliancie začleniť, sa všeobecne predpokladalo. V máji členovia jednokomorového fínskeho parlamentu schválili žiadosť Fínska o členstvo v NATO pomerom 188: 8.
Fínsko pred hlasovaním uvádzalo, že jeho cieľom je dokončiť legislatívny proces do konca volebného obdobia vlády premiérky Sanny Marinovej. Na 2. apríla sú plánované v krajine parlamentné voľby a Helsinki sa chceli vyhnúť prípadnému politickému vákuu.
Čaká sa na Maďarsko a Turecko
Fínsko a Švédsko však stále čakajú na to, kým ich žiadosť o členstvo ratifikuje Maďarsko a Turecko. Kým v prípade Budapešti by to nemal byť problém, Ankara má najmä proti Švédsku výhrady. Kritizuje Štokholm za to, že podľa nej poskytuje útočisko kurdským radikálom a odporcom islamu nebráni vo verejných prejavoch protimoslimských prejavov.
Maďarská prezidentka Katalin Nováková v stredu (1. 3.) vyzvala zákonodarcov, aby ratifikovali vstup Fínska a Švédska do NATO „čo najskôr“. V maďarskom parlamente, kde príslušné návrhy na mesiace uviazli, sa v stredu začala rozprava o ratifikácii.
Turecký minister zahraničia Mevlüt Çavuşoglu v pondelok (27. 2.) povedal, že rozhovory so Švédskom a Fínskom o ich pristúpení budú pokračovať 9. marca. Zároveň však poznamenal, že Ankara so švédskou žiadosťou stále nemôže súhlasiť.
Turecko uvádza, že je ochotné samostatne sa zaoberať žiadosťou Fínska. Severské krajiny ale už skôr oznámili, že uprednostňujú vstúpiť do Aliancie spoločne.
